Dale Price bol zvyknutý viesť život plný zábavy a adrenalínu. Ako majiteľ vlastnej siete paintballových obchodov si ho počas skúšania nového tovaru užil dostatočne. Pred 30 rokmi sa mu však rebríček hodnôt podstatne premiešal – po ceste domov na motorke havaroval a prišiel o nohu. Odvtedy trávi Američan oveľa viac času doma – obklopenie štyrmi stenami mu však zo zmyslu pre humor vôbec neubralo. Práve naopak – Dale obrátil svoju pozornosť na svojho 16-ročného syna Raina, pre ktorého vymyslel jedinečný spôsob prejavu náklonnosti. Každé ráno sa Dale postaví na priedomie, počká kým jeho syn nastúpi do žltého školského autobusu a potom mu s veľkým úsmevom na tvári zakýva. Pre mnohých chlapcov v Rainovom veku je už len táto skutočnosť dostatočne zahanbujúca. Rainov otec však svojmu synovi máva vždy v špeciálnom kostýme.
Morská panna, pirát, batman, zajac z Alici v krajine zázrakov, Jedi z Hviezdnych vojen – Dale Price vždy prekvapí niečím novým. Nemá zábrany obliecť sa do dámskych svadobných šiat, do habitu Harryho Pottera a ani sa posadiť na toaletnú misu so stiahnutými nohavicami a predstierať čítanie ranných správ v novinách. Počas uplynulého školského roka vystriedal presne 170 kostýmov. Školské prázdniny sa v štáte Utah skončili uplynulý týždeň a v posledný školský deň Dale mával žltému autobusu v kostýme piráta s prianím krásneho leta.
„Je to spôsob, ako synovi dávam najavo, že mi na ňom skutočne záleží, ale robím to trocha inak. Je to otcovský spôsob vyjadrenia, že ho mám rád,“ uviedol Dale. Jeho syn v puberte to však vníma trochu inak. „Keď to urobil prvýkrát, bol som v šoku. Bol to môj prvý deň v druhom ročníku. Vtedy nechcete, aby celý autobus videl vášho otca oblečeného v svadobných šatách, ako vám kýva pred domom,“ povedal Rain. Jeho spolužiaci však mali iný názor – Rainovho otca statočne povzbudzovali a nevedeli sa dočkať, v čom ho uvidia na ďalší deň. „Väčšine spolužiakov sa to páči. Vždy otvoria okná, aby mu odkývali,“ dodal Rain, ktorý však svojho otca nepodporuje. „Nebudem ho odmeňovať za to, čo robí. Jeho odmenou je moje zahanbenie,“ prezradil znechutený tínedžer.
Na to, aby pán Price mohol dodržať každodenný rituál, musí vynaložiť veľa námahy. „Za kostýmy a doplnky sme minuli menej ako 50 dolárov. Väčšinu kostýmov sme si požičali od susedov a priateľov – boli by ste prekvapení, či všetko sa skrýva v ich skriniach. Veľa sme toho našli i v našich skriniach z predchádzajúcej éry.“ Invalid s protézou namiesto ľavej nohy priznal, že dúfa, že táto spomienka v synovi rezonovať po celý život. „Môže to raz použiť proti svojim deťom a povedať im: ‚Ak si myslíte, že vás zahanbujem, mali ste vidieť vášho dedka.’“
Foto: www.telegraph.co.uk
Foto: www.telegraph.co.uk
Foto: www.telegraph.co.uk
Foto: www.telegraph.co.uk
Foto: www.telegraph.co.uk
Daleovo nepísané pravidlo číslo jeden je: „Kostýmy nerecyklujem.“ Či bude syna sprevádzať prehliadkou šialených outfitov aj počas budúceho školského roka zatiaľ neprezradil. Isté však je, že vďaka prázdninám môžu Priceovci aspoň na nasledovné mesiace vyhlásiť rodinné prímerie.
www.telegraph.co.uk