Slovensko nevyužíva šancu podporiť pandémiou oslabenú ekonomiku a znížiť tlak na domáce verejné financie rýchlejším čerpaním eurofondov. A to napriek tomu, že Európska únia vyšla v ústrety pandémiou zasiahnutým ekonomikám uvoľnením podmienok využívania finančných prostriedkov zo spoločného rozpočtu.
Analytik Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Labaj v tejto súvislosti informoval, že eurofondové výdavky v oblastiach ako regionálny rozvoj, infraštruktúra, či vzdelávanie a veda stagnovali. „Významnejšia aktivita bola evidovaná len pri financovaní udržania zamestnanosti (kurzarbeit) a v garančných schémach pre úverovanie firiem,“ uviedol Labaj.
Zmeny sú v nedohľadne
Otváranie ekonomiky a ani úsilie vlády čerpať eurofondy rýchlejšie podľa neho zatiaľ zmenu nepriniesli. Po odznení vplyvu pandemických výdavkov sa eurofondy spomalili a v treťom štvrťroku tohto roka dokonca medziročne klesli pri slabom čerpaní vo väčších infraštruktúrnych projektoch, vrátane životného prostredia, či pri projektoch regionálneho rozvoja, elektronizácie verejnej správy a podpory výskumu a inovácií.
Operačný program Slovensko pre nové eurofondy bude mať 10 sprostredkovateľských orgánov
„Tento vývoj zatiaľ nezastavili ani administratívne opatrenia vlády na urýchlenie čerpania,“ upozornil analytik NBS. Napriek doteraz nevyužitej šanci podľa neho príležitosť pomôcť ekonomike a zvýšiť jej odolnosť voči šokom cez eurofondy pretrváva.
Očakáva, že postupným prechodom do „normálu“ bude ustupovať vplyv protipandemických projektov podpory zamestnanosti, podnikania a zdravotníctva a zároveň sa bude zvyšovať aktivita v ostatných oblastiach s cieľom stihnúť vyčerpať európske prostriedky do konca roku 2023. Dovtedy je potrebné využiť zdroje EÚ z programového obdobia 2014 až 2020.
Investície by mali prísť s reformami
„Do perspektívy vstupujú aj nové zdroje z programového obdobia 2021 – 2027 a ďalšie iniciatívy EÚ, najmä investície z plánu obnovy do digitalizácie, nízkouhlíkovej ekonomiky, vzdelávania a efektívnejšieho fingovania verejných služieb,“ poznamenal Labaj.
Spolu s investíciami by sa podľa neho mali prijímať aj potrebné reformy, ktoré by smerovali k lepšej tvorbe a prerozdeľovaniu hodnôt v ekonomike. „V opačnom prípade efekt fondov EÚ môže byť krátkodobý a málo účinný, resp. negatívny, ak si navykneme žiť z prostriedkov únie,“ dodal analytik NBS.