Pandémia umožnila krajinám EÚ čerpať eurofondy rýchlejšie, Slovensko však šancu nevyužilo naplno

peniaze, slovenská zástava
„Významnejšia aktivita bola evidovaná len pri financovaní udržania zamestnanosti (kurzarbeit) a v garančných schémach pre úverovanie firiem. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Slovensko nevyužíva šancu podporiť pandémiou oslabenú ekonomiku a znížiť tlak na domáce verejné financie rýchlejším čerpaním eurofondov. A to napriek tomu, že Európska únia vyšla v ústrety pandémiou zasiahnutým ekonomikám uvoľnením podmienok využívania finančných prostriedkov zo spoločného rozpočtu.

Analytik Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Labaj v tejto súvislosti informoval, že eurofondové výdavky v oblastiach ako regionálny rozvoj, infraštruktúra, či vzdelávanie a veda stagnovali. „Významnejšia aktivita bola evidovaná len pri financovaní udržania zamestnanosti (kurzarbeit) a v garančných schémach pre úverovanie firiem,“ uviedol Labaj.

Zmeny sú v nedohľadne

Otváranie ekonomiky a ani úsilie vlády čerpať eurofondy rýchlejšie podľa neho zatiaľ zmenu nepriniesli. Po odznení vplyvu pandemických výdavkov sa eurofondy spomalili a v treťom štvrťroku tohto roka dokonca medziročne klesli pri slabom čerpaní vo väčších infraštruktúrnych projektoch, vrátane životného prostredia, či pri projektoch regionálneho rozvoja, elektronizácie verejnej správy a podpory výskumu a inovácií.

„Tento vývoj zatiaľ nezastavili ani administratívne opatrenia vlády na urýchlenie čerpania,“ upozornil analytik NBS. Napriek doteraz nevyužitej šanci podľa neho príležitosť pomôcť ekonomike a zvýšiť jej odolnosť voči šokom cez eurofondy pretrváva.

Očakáva, že postupným prechodom do „normálu“ bude ustupovať vplyv protipandemických projektov podpory zamestnanosti, podnikania a zdravotníctva a zároveň sa bude zvyšovať aktivita v ostatných oblastiach s cieľom stihnúť vyčerpať európske prostriedky do konca roku 2023. Dovtedy je potrebné využiť zdroje EÚ z programového obdobia 2014 až 2020.

Investície by mali prísť s reformami

„Do perspektívy vstupujú aj nové zdroje z programového obdobia 2021 – 2027 a ďalšie iniciatívy EÚ, najmä investície z plánu obnovy do digitalizácie, nízkouhlíkovej ekonomiky, vzdelávania a efektívnejšieho fingovania verejných služieb,“ poznamenal Labaj.

Spolu s investíciami by sa podľa neho mali prijímať aj potrebné reformy, ktoré by smerovali k lepšej tvorbe a prerozdeľovaniu hodnôt v ekonomike. „V opačnom prípade efekt fondov EÚ môže byť krátkodobý a málo účinný, resp. negatívny, ak si navykneme žiť z prostriedkov únie,“ dodal analytik NBS.

Ďalšie k téme

    Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
    Viac k osobe Marián Labaj
    Firmy a inštitúcie NBS Národná banka Slovenska