Na kávičke s umelcami
Byt, ktorý si Ceca sama zadovážila, trpel syndrómom chladných novostavieb. Bolo ho treba poriadne rozbubnovať, aby zodpovedal charakteru majiteľky. Nestačilo len pribiť klinec a do kúta vtesnať gýčový lapač prachu. Ceca si na pomoc povolala akademického maliara, rezbára a sochára-etnovyznávača. V byte sa skĺbilo neskĺbiteľné bez toho, aby došlo k multietnickým či medziumeleckým šarvátkam. Vďačná za kúsky umenia, poskladala si ich tak, aby vyhovovali jej predstavám a nepôsobili ako egoistické sólo prvky. Umelecké kúsky nestratili na svojej cene, práve naopak. Vznikla z nich harmonická a oku lahodiaca galéria. Nie všetko, čo chcela, sa jej zmestilo do bytu. „To, čo som mala navyše, čaká na svoju príležitosť uložené v pivnici. Je to dedičstvo pre moje deti,“ dodáva Ceca s úsmevom.
Steny bytu boli ťažkým orieškom. Imitácia tehly, tiahnuca sa pozdĺž celej kuchynky, až taký problém nerobila, ale prosba dosiahnuť starobylý vzhľad stien, v ktorom sa bude miešať hneď niekoľko odtieňov oranžovej, potrápil nejedného maliara. Výberové konanie sa napokon skončilo úspechom. Našiel sa ten, ktorý sa s vysnívanou stenou popasoval, ale na otázku, ako to dokázal, len odpovedal: „Je to moje výrobné tajomstvo.“ Tajomstvo-netajomstvo, hlavne že prosba bola vypočutá.
Turban nad hlavou a lietajúca posteľ
Každý kúsok v byte má svoj príbeh a na každý je neustále usmiata majiteľka zvlášť hrdá. A že sa tu vystriedalo pánov odborníkov! Kováč, tesár, žeriavnik… Stolička ukovaná kováčom a dotýkajúca sa stropu nás privítala hneď pri vstupe svojím stredovekým nádychom. Aj majster tesár dostal neľahkú úlohu. Z najväčšieho nepriateľa, bez okolkov ukazujúceho nelichotivú pravdu ľudským, najmä ženským očiam, mal vytvoriť krásu a originalitu, ktorá človeka pritiahne, nie odpudí. Vystružlikal na mieru rámy zrkadiel znevšednené starými, mierne hrdzavými kľúčmi.
Celý článok si môžete prečítať tu.
