Benjamin Carle, 25-ročný novinár z Paríža, sa rozhodol pre rázny krok. V máji tohto roka vyhodil zo svojho bytu všetko, čo nebolo vyrobené vo Francúzsku – nábytok z Ikea, chladničku, väčšinu šiat, práčku i CD Davida Bowieho. V malom parížskom apartmáne mu tak okrem starého stola, stoličky a skrine z antikvariátu nič nezostalo. „Nemyslím si, že moja priateľka bola veľmi nadšená, keď prišla domov. Musí ma skutočne milovať, lebo pre ňu to nie je žiadna zábava,“ dodal mladý Francúz, ktorý sa rozhodol svoj malý patriotický experiment premeniť na krátky dokument.
„Bývame v klasickom parížskom byte – malý priestor, veľké nájomné. Pred májom tohto roka pochádzal môj nábytok z Ikea, oblečenie som si kupoval cez anglické a americké on-line obchody, značky na mojich tričkách a džínsoch boli ázijské či africké. Jedol som ovocie a zeleninu bez toho, aby som sa staral, aké je ročné obdobie alebo odkiaľ pochádza. Neprešiel týždeň, aby som nepočúval Davida Bowieho, Radiohead či the Smiths. Lepšie som sa orientoval v nezávislej americkej filmovej tvorbe ako vo francúzskych hitoch. Bol som dokonalým príkladom generácie, ktorá zažila neustále vzrastajúcu globalizáciu na vlastnej koži,“ uviedol mladý novinár, ktorý si vyslúžil prezývku Monsieur Made-in-France.
Deväťmesačná cesta
Mladík sa rozhodol, že deväť mesiacov vyskúša používať, kupovať, jesť, počúvať či sledovať len produkty pochádzajúce z jeho rodnej krajiny. Čiastočne ho k tomu inšpirovala aj politická debata z minuloročných volieb vo Francúzsku, ktorá dosiahla svoj vrchol, keď Arnaud Montebourg, minister pre priemyselnú obnovu, pózoval v úhľadnom bretónskom tričku na titulke magazínu, aby vychválil význam nákupu francúzskych produktov ako hlavnú cestu k podpore domáceho priemyslu a zmestnanosti.
„Ako novinár som si všimol vyzdvihovanie myšlienky používania čisto francúzskych produktov hlavne v uplynulých prezidentských debatách. Arnaud Montebourg v nich spotrebiteľov nabádal k zodpovednosti na zaistenie zamestnanosti vo Francúzsku nákupom produktov vyrobených v našej krajine,“ spomína Benjamin.
„Ako spotrebiteľovi sa mi táto myšlienka zdala bláznivá. Nemal som predstavu, čo sa vyrába vo Francúzsku. A ako novinár som si pomyslel: ´Prečo neobjaviť, čo sa u nás vyrába tak, že sa pokúsim konzumovať a používať len francúzske produkty?´“ dodal novinár.
Život v modro-bielo-červenej bubline
Už uplynuli vyše štyri mesiace a Benjamin sa pevne drží svojho sľubu. „Za ten čas som nejedol nič, čo by cestovalo tisícky kilometrov a ani som nepoužil zahraničné produkty.“ Mladík žije bez práčky a chladničky, musel sa vzdať aj svojho bicykla a začať používať parížske metro. Má podstatne menej oblečenia, nepoužíva rýchlovarnú kanvicu ani klieštiky na nechty. „Je to ako žiť zatvorený v modro-bielo-červenej bubline, kde všetky moje činy majú dopad na percentá zamestnanosti v krajine. Stretol som výrobcov a farmárov, ktorí podporujú francúzsky priemysel za každú cenu. Podpora tohto odhodlania cez moje spotrebiteľské správanie je hodnotná, ale nie jednoduchá. Vo Francúzsku skrátka nevyrábame všetko,“ uviedol Benjamin.
Monsieur Made-in-France priznal, že počas experimentu začal premýšľať aj o sezónnych produktoch. „Myslíme si, že je normálne jesť jahody v januári a paradajky v marci. Mám pocit, že teraz som sa vrátil do dávnych časov, do hodnôt a obmedzení, v akých žila generácia môjho starého otca. Skutočne začínam mať pocit, že podporujem zamestnanosť krajiny. Je to podobné, ako keď si kupujete produkty fair-trade.“
Po tom, čo sťahovacia služba odniesla väčšinu jeho nábytku, si ho zo svojho príjmu nemohol dovoliť nahradiť francúzskou výrobou: „Nakupovať francúzske produkty je drahšie, ale nie je to vlastne dobrá vec? Má to svoj dôvod, prečo sú veci v Číne také lacné – stoja za tým nízke platy. Zaberá to však oveľa viac času, keď hľadám domáce jedlo či šaty.“
Do konca projektu mu zostávajú ešte štyri mesiace, na jar budúceho roka sa dokument, ktorý má paradoxne anglický názov Made in France, začne vysielať v televízii.
„Mám ešte dva mesiace na to, aby som sa zbavil posledných zahraničných produktov,“ dodal Benjamin, ktorý sa kvôli kontaktu s producentami a novinármi stále nemohol vzdať svojho notebooku a iPhonu vyrobených v Číne. „Cesta k tomu 100-percentnému francúzskemu ešte nie je dokončená. Posledné dva mesiace sa musím vzdať aj tých. Netuším, ako budem komunikovať s ľuďmi,“ dodal Monsieur Made-in-France.
www.theguardian.com
