- aktualizované 8. februára 21:59
V parlamente prebiehala mimoriadna schôdza, na ktorej sa poslanci zaoberajú odsúhlasením Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických. Program schôdze podporilo 76 zo 124 prítomných poslancov parlamentu.
Naživo: Rokovanie parlamentu
Plénum v úvode neschválilo procedurálny návrh podpredsedu parlamentu Juraja Blanára (Smer-SD), ktorý v mene poslaneckého klubu strany Smer-SD navrhol, aby sa o obrannej dohode s USA hlasovalo aklamačne, teda aby sa každý poslanec postavil a povedal, že je za alebo proti dohode.
Poslanci zároveň odobrili, že v utorok budú rokovať aj po 19:00 až do úplného prerokovania tohto bodu. Do rozpravy sa písomne prihlásilo 31 poslancov. V rozprave chcel vystúpiť aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý o to listom požiadal šéfa zákonodarného orgánu. Členovia zákonodarného orgánu však tejto požiadavke nevyhoveli, keďže za hlasovalo 59 zo 124 prítomných poslancov.
Žilinkov prejav nakoniec v pléne prečítal podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD). Túto požiadavku v pléne predniesol predseda strany Smer-SD Robert Fico. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) to označil ako ústupok voči opozícii, aby rozprava prebehla bez ďalšieho narúšania.
Vykázaní poslanci Kotlebovej ĽSNS
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) vykázal Andreja Medveckého a Petra Krupu (obaja ĽSNS) z rokovacej sály.
Dôvodom bolo, že poslanci držiac slovenskú zástavu zablokovali rečnícky pult, navyše na sebe nemali nasadené respirátory. Medvecký tiež oblial ukrajinskú vlajku, ktorú pred nimi držali koaliční poslanci Jana Bittó Cigániková a Miroslav Žiak (obaja SaS). Medvecký zároveň strhol Žiakovi respirátor z tváre.
Poslanci aj napriek Kollárovej výzve odmietli rečnícky pult opustiť, a tak predseda parlamentu umožnil rečníkom vystupovať z miesta. V pléne začal svoj prejav k obrannej dohode s USA minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Jeho vystúpenie však narúšalo neustále pískanie niektorého poslanca. Kollár preto prerušil schôdzu a zvolal poslanecké grémium. Šéf zákonodarného orgánu vykázal zo sály aj predsedu Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Mariana Kotlebu, ktorý sa počas prejavu ministra obrany díval do jeho poznámok.
Keby Dubček žil a videl, ako sa Moskve podriaďujete, bol by zhnusený, odkázal Ficovi minister Naď
Naď po rokovaní poslaneckého grémia pokračoval vo svojom úvodnom vystúpení a svoj prejav čítal z miesta nad predsedajúcim schôdze za neustáleho pískania a vykrikovania opozičných poslancov. Medvecký, Krupa a Kotleba aj napriek vykázaniu z rokovacej sály naďalej blokujú rečnícky pult.
Viackrát zvolané poslanecké grémium
Rokovanie bolo niekoľkokrát prerušené a viackrát bolo zvolané aj poslanecké grémium. Dôvodom je neustále pískanie opozičných poslancov Kotlebovej ĽSNS na píšťalkách v rokovacej sále. Fico to označil za výsledok neschopnosti predsedu parlamentu. Zároveň potvrdil, že poslanci Smeru-SD v pléne nepískajú.
Viac o téme: Obranná dohoda USA a Slovenska
Predseda strany Smer-SD Robert Fico za takej situácie odmietol rečniť. „Spravte si poriadok v Národnej rade, veď toto nie je normálne,“ adresoval Fico výzvu Kollárovi. „Vy si spravte poriadok s vašimi opozičnými partnermi,“ reagoval predseda parlamentu.
Schváli parlament obrannú dohodu s USA? Potrebných je 76 hlasov, ale komplikáciou môže byť COVID-19
„Situácia, keď časť opozície znemožňuje rokovanie národnej rady, je spôsobená viacerými faktormi. Prvým je to, že koalícia nedovolila generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi vystúpiť v pléne so svojím prejavom, ďalším je znemožnenie aklamačného hlasovania, ktoré sme navrhovali. Opozícii dnes navyše v parlamente nebolo nič schválené,“ zdôraznil Fico, ktorý napokon za pultom rečnil, ale neskôr.
Fico chce, aby Slovensko pri hlasovaní o dohode s USA poznalo tváre „zradcov“ (video)
Za najlepšie riešenie preto považuje prestať rokovať o Dohode o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických, ktorá je predmetom mimoriadnej 57. schôdze. Fico tiež ozrejmil, že na poslaneckom grémiu padol od koalície návrh, aby ukončili začatú rozpravu, čo by sa podľa jeho slov stalo prvýkrát v histórii slovenského parlamentarizmu.
Schôdzu museli prerušiť aj po tom, čo opozičný poslanec Stanislav Mizík (ĽSNS) priniesol do rokovacej sály reproduktory, z ktorých pustil zvuk sirény. Urobil tak počas vystúpenia koaličného poslanca Petra Osuského (SaS). Nakoniec však už nepokračovala, o jej ukončení rozhodol šéf parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ktorý to odôvodnil opakovaným porušovaním rokovacieho poriadku zo strany opozičných poslancov.
Členovia zákonodarného orgánu, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy, môžu odovzdať predsedajúcemu svoje písomné prejavy do stredy 9. februára do 9:00. Hlasovanie o obrannej dohode s USA sa bude konať v rovnaký deň o 11:00.
Opozícia dohodu nepodporí
O zvolanie schôdze požiadalo viac ako 30 vládnych poslancov. Je málo pravdepodobné, že by sa o dohode hlasovalo v parlamente už v utorok. Očakáva sa k nej búrlivá a zrejme aj dlhá diskusia. Na vyslovenie súhlasu s dohodou je potrebných aspoň 76 hlasov, teda nadpolovičná väčšina zo všetkých 150 poslancov.
Prestaňme robiť z parlamentu cirkus, vyzýva Pellegrini a ministra Naďa označil za vojnového štváča (video)
Koalícia by mala dohodu schváliť, pretože oficiálne sa opiera o 90 hlasov. Niektorí zákonodarcovia z klubu Sme rodina podľa predsedu hnutia Borisa Kollára však nechcú za dohodu hlasovať. Navyše, časť poslancov je v karanténe po nakazení koronavírusom. Celkové prijatie dohody by to nemalo ohroziť.
Naď sa ospravedlnil Ukrajine za obliatu vlajku a Žilinka podľa neho začína prezidentskú kampaň
Opozičné parlamentné strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) a strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) dohodu nepodporia. Rovnako aj nezaradení poslanci zo strán Hlas-sociálna demokracia (Hlas-SD) a z hnutia Republika.
Hystéria sa zmenila na besnenie v parlamente, Korčok ťažko rozoznáva medzi opozíciou a extrémistami
Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský po zasadnutí klubu uviedol, že poslanci Sme rodina si vyžiadali voľné hlasovanie k obrannej dohode s USA a budú hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia.
„Konkétne počty, kto bude ako hlasovať, nebudeme hovoriť. Naši poslanci majú zelenú kartu,“ priblížil Pčolinský. Nepovedal ani to, ako bude hlasovať on sám. V uplynulých dňoch už poslanci Patrick Linhart a Martin Borguľa z klubu Sme rodina avizovali, že obrannú dohodu nepodporia.
Prezidentka nenašla nič protiústavné
Opozícia chystá petičnú akciu, v ktorej chce vyzbierať podpisy na vyhlásenie referenda. V ňom majú občania okrem iného odpovedať na otázku, ktorá sa má týkať obrannej zmluvy. Opozícia pred časom vyzvala prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby sa obrátila s dohodou na Ústavný súd SR. Takýto krok hlava štátu odmietla urobiť, pretože v zmluve nenašla ani po porade s ústavnými právnikmi nič protiústavné.
Generálna prokuratúra SR si v medzirezortnom pripomienkovom konaní k návrhu dohody uplatnila 35 zásadných pripomienok a odmietla ju ako celok. Zmluva podľa prokuratúry nerešpektuje Ústavu SR, narúša zvrchovanosť Slovenska a zvýhodňuje USA.
Prezidentka dohodu podporila. Pripojila k nej však interpretačné vyhlásenie, že odsúhlasenie dohody nie je rozhodnutím o vytvorení vojenských základní na území SR, ani rozhodnutím o prítomnosti ozbrojených síl USA na území SR.
Rovnako sa v interpretačnom vyhlásení píše, že dohoda na území SR neumožňuje prítomnosť jadrových, biologických alebo chemických zbraní vzhľadom na to, že by to bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami SR. V rovnakom duchu znie aj interpretačná doložka, ktorú si uplatnila americká strana.
Podobnú zmluvu majú aj iné krajiny
Zmluva vytvára právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu medzi obidvomi krajinami. Upravuje podmienky prítomnosti príslušníkov amerických ozbrojených síl na Slovensku a štandardizuje spoluprácu medzi ozbrojenými silami SR a USA.
Dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru. USA by mali na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov. Tie by mohli byť použité na rekonštrukciu vojenských letísk Sliač a Kuchyňa.
Podobnú zmluvu ako Slovensko uzatvorilo 23 z 30 členských krajín NATO. Ide o krajiny, ktoré sú tiež na východnej hranici NATO, teda aj Poľsko, Maďarsko, Litva či Lotyšsko.
