Strana Smer-SD sa v bezprecedentne neistej a rizikovej medzinárodnopolitickej situácii danej vojnou na Ukrajine, imperialistickými ambíciami Ruskej federácie a neoimperialistickou politikou Trumpovej oligarchicko-populistickej krajne pravicovej vlády rozhodla nezúčastňovať na samitoch „koalície ochotných“, ktoré sa pokúšajú nájsť odpoveď na obranu ukrajinskej štátnej suverenity a na strategické bezpečnostné výzvy stojace pred nielen EÚ, ale aj celou Európou.
Krátkozraký postoj
Vo vyhlásení po stretnutí parlamentných politických strán za okrúhlym stolom k otázkam bezpečnosti prezident Peter Pellegrini potvrdil rozhodnutie vlády ostať v „splended self isolation“ – v skvelej seba izolácii našej republiky.
Prezident zvolal okrúhly stôl, opozícia aj koalícia nesúhlasia s vyslaním slovenských vojakov na Ukrajinu – FOTO
Vyjadril sa, že „Slovensko dalo najavo, že nie je ochotné poskytovať vojenskú silu na pôsobenie na Ukrajine, preto nemáme na takýchto samitoch čo robiť.“ Narážal pritom na stretnutia spomínanej „koalície ochotných“, ktoré organizujú francúzsky prezident a britský premiér.
Z geopolitického hľadiska je tento postoj krátkozraký. Ak Rusko (s Trumpovou pomocou) uspeje na Ukrajine, ďalším cieľom jeho zvýšeného hybridného alebo aj vojenského nátlaku môžu byť aj Slovensko. Staviť na politiku vyčkávajúcej neutrality či oportunizmu, keď ide o bezpečnosť nášho stredoeurópskeho regiónu, je nebezpečné a naivné.
Spomínané rokovania sa predsa netýkajú len vojenskej prítomnosti – ide aj o koordináciu pomoci, výmenu spravodajských informácií, humanitárnu a logistickú podporu či diplomatickú stratégiu. Odmietnuť účasť znamená vzdať sa vlastného hlas pri rozhodovaní o veciach, ktoré nás ovplyvnia. Bez ohľadu na to, či sa zúčastníme, alebo nie. Je to politika proti našim základným národným záujmom.
Zamlčanie jednej skutočnosti
Prezident svojím vyjadrením zamlčal pred verejnosťou skutočnosť, že tieto porady nie sú len o tom, či a ako poslať na Ukrajinu mierovú misiu, ktorá by dohliadala na dodržiavanie eventuálneho prímeria.
Sú predovšetkým o tom, ako má nielen EÚ, ale aj celá Európa pomáhať ubrániť Ukrajine jej štátnu suverenitu, lebo to je dôležité pre zachovanie mieru v Európe, teda aj pre Slovensko, a ako má reagovať na zásadne nové podmienky ochrany európskej bezpečnosti várou v tvár agresívnej ruskej imperialistickej rozpínavosti.
Tú potvrdzujú aj znovu a znovu opakované verejné vyhrážky ruských vysoko postavených politikov i popredných propagandistov zo štátnych televízií na adresu EÚ a jednotlivých európskych štátov, že na ich hlavné mestá padnú jadrové bomby alebo že ruská armáda sa zastaví až pri Atlantiku.
Pellegrini aj napriek kritike následne túto pozíciu Slovenska ako nezainteresovaného pozorovateľa, ktorému je vlastne ľahostajný výsledok ruskej vojny proti Ukrajine a budúca podoba EÚ, obhajoval slovami, že „to, že nesedíme za stolom v „aliancii ochotných“ netreba brať tragicky, lebo podobných obranných samitov a iniciatív bolo niekoľko a napokon sa ukázalo, že predbiehali skutočnosť.“
Arogantný odkaz Kaliňáka
Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) zhodil význam týchto porád ešte arogantnejšie.
Urobil z predstaviteľov Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Poľska, Česka atď. naivnýchpolitických babrákov, keď napísal: „Zbrklé vojnové samity západu bez výsledku a mimo štruktúr EÚ a NATO ukázali skôr paniku ako uvážený spoločný postup.“
Tým Slovensko s neprimeraným sebavedomím zaradil medzi politických matadorov, ktorí všetko vedia lepšie ako politici vo väčších a skúsenejších štátoch a nepotrebujú sa s nikým radiť ani koordinovať. A nestoja preto ani o pozvánku na budúce porady.
Český prezident na Ukrajine s konkrétnou pomocou a bohatou agendou. Kedy tam pôjde aj Pellegrini? - KOMENTÁR
Naši najvyšší predstavitelia štátom „koalície ochotných“ vlastne odkázali, že s nimi nepotrebujú zdieľať informácie, lebo Slovensko s jeho kapacitami tajných služieb, diplomacie a ďalších kontaktov disponuje oveľa lepšími analýzami možného medzinárodnopolitického vývoja, ďalšieho priebehu vojnového konfliktu na Ukrajine a jeho ukončenia, ako aj motívov správania sa Trumpa, Putina a ďalších významných hráčov svetovej a európskej politiky.
Ich posolstvo európskym spojencom znie, že Slovensko sa cíti byť tak sebestačné pri obhajobe svojej štátnej suverenity a pri príprave na nečakaný vývoj udalostí a tak veľmi sa spolieha na to, že Putin s Trumpom sa o Slovensko v každom prípade dobre postarajú, že nepotrebuje účasť na rokovaniach „koalície ochotných“.
Zároveň vyslali signál, že Slovensko nepotrebuje mať spoľahlivých spojencov so vzájomnou dôverou ani voči agresívnej nacionalistickej obchodne politike USA, hoci patrí medzi najzraniteľnejšie krajiny v EÚ.
Falošná politika „ani náboj na Ukrajinu“
Slovenskí predstavitelia upevnili v spojencoch predstavu o SR ako štáte, ktorý sa pod hlavičkou „suverénnej zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany“ vzdáva spolu zodpovednosti za vývoj v Európe a ostáva stáť bokom, keď ide o spoločné hodnoty, princípy a záujmy EÚ a ďalších demokratických spojeneckých štátov.
Potvrdili im, že Slovensko zotrváva na falošnej mierovej politike „ani náboj na Ukrajinu“, ktorej absurdnosť najnovšie vyvracajú Putinova cynické reakcie na návrh Ukrajiny a USA na prímerie. Všetky tieto posolstvá môžu spojencov viesť k záveru, že Slovensko s takouto politikov vlastne už nepotrebujú. Najmä keď im dáva najavo, že o svoju zachovanie svoje suverenity sa chce starať samo, v izolácii od spojencov.
Žiaľ, opozícia po účasti na diskusii za okrúhlym stolom k otázkam obrany neprišla s vyhláseniami, ktoré by tak domácu verejnosť, ako aj zahraničných partnerov presvedčili, že predstavuje alternatívu k politike vlády aj hlavy štátu.
Naopak, opozičné strany pasívne prevzali doteraz známe postoje vládnucich strán. Nenabrali odvahu postaviť sa proti falošnej mierovej rétorike Smeru, že vyslať slovenských vojakov na Ukrajinu ako súčasť mierových síl je podpora vojny, hoci vedia, že by v takejto misii naši vojaci iba chránili dodržiavanie dohodnutého prímeria s vojakmi ďalších štátov EÚ a NATO. A hoci mohli argumentovať, že našich vojakov sme už predsa posielali aj na iné mierové misie, ba dokonca aj do Afganistanu v rámci boja s terorizmom.
Po stretnutí u prezidenta opoziční politici nepotvrdili to, čo donedávna vyhlasovali – že pomoc Ukrajine, aby sa ruské vojská nepriblížili k našej hranici a Ukrajina ostala v súlade s medzinárodným právom suverénnym štátom, je životným slovenským národným záujmom. Že podoba mieru na Ukrajine nemôže Slovensku ako susednému štátu byť ani v najmenšom ľahostajná. Že kapitulácia Ukrajiny nie je mier.
Podobným sklamaním bola rezignácia opozície na presadzovanie navyšovania výdavkov na obranu. Mohla povedať aspoň to, že bude podporovať vládu v takomto úsilí, keď júnový samit NATO prinesie požiadavku zásadne zväčšiť objem prostriedkov vynakladaných na posilnenie našich obranných spôsobilostí.
Populistické vyhlásenia opozície
Sklamaním je aj to, že lídri parlamentnej opozície nežiadali od vlády, aby prehodnotila svoj postoj a uchádzala sa o účasť na rokovaniach „aliancie ochotných“ o budúcej podobe EÚ a jej obrany, na ktorých sú prítomné s nami susediace Poľsko, Česko i Ukrajina.
Úspech pri budovaní strategickej európskej autonómie ako predpokladu zachovania európskej suverenity v zásadne zmenených geopolitických pomeroch je predsa dôležitý aj pre zachovanie našej národno-štátnej suverenity. Tým všetkým opozičné strany vlastne rezignovali na zápas o verejnú mienku s proruskými naratívmi vládnej koalície. Hoci výsledky nedávneho prieskumu, ktorý uskutočnil think– tank Fórum budúcnosti s agentúrou Focus začiatkom marca, priniesol z tohto hľadiska sľubné výsledky.
Uvidíme, ako na tieto výsledky okrúhleho stola zareagujú doteraz verní účastníci protestov proti ťahaniu Slovenska do sféry ruského vplyvu, ktoré sa uskutočňujú pod heslom „Slovensko je Európa“.
Jeden z hlavných organizátorov týchto protestov, občianske združenie Mier Ukrajine, vidí politický výkon opozičných strán za okrúhlym stolom nasledovne: „Táto pasivita a neochota prevziať zodpovednosť za bezpečnosť našej krajiny je zarážajúca. Kým naši susedia a spojenci chápu potrebu posilňovať obranu v reakcii na rastúce hrozby, slovenská opozícia sa utieka k populistickým vyhláseniam a alibistickým postojom. Kladieme si otázky, či opozícia vie, čo robí, či má plán, ako ochrániť obyvateľov tejto krajiny, či rozumie, že týmto gestom odmieta byť súčasťou koalície ochotných.“