BRATISLAVA 29. mája (WebNoviny.sk) – Lídri EÚ by mali mená na vrcholové posty európskych inštitúcií predložiť do konca júna. Vtedy sa koná riadny summit Európskej rady.
Pre krajiny Vyšehradskej štvorky je dôležité, aby nominácie na posty šéfov Komisie, Rady, Parlamentu a šéfa európskej diplomacie okrem balansu medzi politickými skupinami a rodovej rovnosti odrážali aj regionálne zastúpenie.
Po utorkovom mimoriadnom rokovaní premiérov a prezidentov EÚ to povedal premiér Peter Pellegrini. Premiér čelil aj otázkam o vnútropolitickej situácii na Slovensku, vyjadrí sa k nej v stredu pred rokovaním vlády a Bezpečnostnej rady SR.
Post pre Šefčoviča
„Ambíciou nás lídrov je nájsť kompromisný definitívny návrh do júnovej Rady, ktorá bude 21. júna,“ povedal premiér na tlačovej konferencii po skočení summitu. Tlačovku vysielal naživo na svojom facebookovom profile.
Želá si, aby lídri predložili všetky štyri mená naraz. Lídri podľa neho majú teda menej ako mesiac na to, aby našli zhodu na menách predsedov Komisie, Rady, Parlamentu a na poste vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ.
Smer na východe sa búri, členovia aj funkcionári žiadajú, aby Fico a Kaliňák odstúpili
Práve jeden z týchto postov by mohol zastávať súčasný podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. Ako Pellegrini dodal, dohoda je, že konkrétne mená lídri komentovať nebudú.
Systém spitzenkandidátov
Premiér za Vyšehradskú skupinu, teda šéfov vlád Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska, povedal, že systém spitzenkandidátov pre nich nie je svätá Biblia. Nepovažujú ho za záväzný, len za možnosť.
Spitzenkandidát je človek, ktorého si vybrala politická frakcia ešte pred eurovoľbami. Princípom je, že tá frakcia, ktorá v EP získa najviac kresiel, získa aj post šéfa Európskej komisie. Najsilnejšou frakciou sú ľudovci, ich kandidátom bol Manfred Weber. Podľa Pellegriniho mnohí voliči nebrali do úvahy, že voľba pre nejakú národnú stranu je voľbou pre určitého kandidáta.
V Bruseli sa začal summit o rozdelení postov v Európskej únii, premiéri V4 chcú navrhnúť aj Šefčoviča
„Nemyslím si, že keď niekto volil Smer-SD, že by bral do úvahy, že hádže lístok pre Fransa Timmermansa. Rovnako si nemyslím, že keď niekto hádzal lístok pre inú stranu, že by bral do úvahy, že volí Webera,“ povedal Pellegrini na margo procesu.
Spokojnosť s volebnou účasťou
Pellegrini by si želal, aby sa proces výberu kandidátov na vrcholové posty skončil čím skôr. Avizoval, že predseda Európskej rady Donald Tusk začne v najbližšom čase vyjednávania, aby premiéri a prezidenti mohli koncom júna všetky mená odobriť.
Vie však, že s nimi bude musieť súhlasiť aj nový europarlament. Zároveň poprel, že by do týchto vyjednávaní vstupovala aj otázka podpory pre Európsku agentúru pre prácu. Slovensko chce, aby táto agentúra u nás sídlila, je možné, že ju aj získame.
Smerácke obedy zadarmo nebudú zadarmo, kto ich zaplatí?
„Nespájal by som túto kandidatúru s týmito procesmi,“ povedal premiér. Okrem toho podľa neho na mimoriadnom summite vládla spokojnosť nad volebnou účasťou v eurovoľbách. Tá na Slovensku stúpla o takmer desať percentuálnych bodov na viac ako 22 percent. Celková účasť v EÚ bola nad 50 percent.
Nespokojnosť v strane Smer-SD
Pellegriniho sa na tlačovej konferencii pýtali aj na vnútropolitickú situáciu na Slovensku. Premiér však povedal, že počas summitu nemali signál ani prístup k internetu. Dianie na Slovensku teda okomentuje v stredu pred rokovaním vlády a Bezpečnostnej rady SR.
V utorok večer totiž spravodajský dennik informoval, že padajúce preferencie a opakované kauzy ľudí zo Smeru-SD vyvolali nespokojnosť medzi členmi strany na východom Slovensku. Niektoré stranícke organizácie poslali predsedníctvu Smeru výzvy, v ktorých žiadajú odstúpenie Roberta Fica a Roberta Kaliňáka z funkcií.
Organizácie tiež požadujú zvolanie mimoriadneho snemu a vyzývajú predsedu vlády Petra Pellegriniho, aby kandidoval za predsedu. Výzvu poslali v utorok popoludní – dva dni po tom, ako strana prvýkrát od roku 2004 nevyhrala celoštátne voľby a v eurovoľbách ju s viac než štvorpercentným náskokom predbehla koalícia Progresívne Slovensko/Spolu.
