Výsledky prvého kola šiestych priamych prezidentských volieb priniesli dve prekvapenia. Prvým je relatívne vysoký záujem voličov, k urnám ich prišlo 51,91 percenta. Pre porovnanie, v roku 2019 bola účasť iba 48,7 percenta. Len v roku 1999, keď sa konali prvýkrát, sa prvého kola zúčastnilo viac voličov, a to 73,8 percenta.
Výsledky (Prezidentské voľby na Slovensku 2024 - 1. kolo): Pellegrini má o viac ako 100-tisíc hlasov menej ako Korčok
Druhým prekvapením je, že výsledok Ivana Korčoka je vysoko nad predikciami predvolebných prieskumov. Občiansky kandidát, ktorého podporujú opozičné strany, získal 42,51 percenta hlasov. Jeho najväčší rival, kandidát vládnucich strán Smer-SD a Hlas-SD, Peter Pellegrini, skončil druhý so ziskom 37,02 percenta. Rozdiel je teda až 5,5 percenta, čiže 124-tisíc hlasov.
Je to signál o mobilizácii významnej časti spoločnosti necelý polrok od predčasných parlamentných volieb proti krokom štvrtej Ficovej vlády, ktorú Pellegrini v prezidentskej súťaži politicky reprezentuje.
Významná podpora Harabina
Ďalším významným momentom sobotňajšieho prvého kola je silná voličská podpora pre Štefana Harabina – hlavného predstaviteľa antisystému a konšpiratívneho pohľadu na svet, šíriteľa nenávisti voči LGBTI komunite a imigrantom, a otvoreného podporovateľa ruskej agresie proti Ukrajine.
Viac o téme: Prezidentské voľby na Slovensku 2024
Korčok vyhral prvé kolo, do prezidentského kresla má však ešte ďaleko (komentár)
Harabina volilo 264-tisíc ľudí, čo znamenalo 11,73 percenta. Napriek poklesu oproti roku 2019, keď skončil tiež tretí a získal 14,34 percenta a 308-tisíc hlasov, sa mu podarilo stiahnuť k sebe takmer všetky hlasy krajne pravicových, protizápadných a proruských voličov, ktorí si hovoria národní, vlasteneckí a kresťanskí. Významnú časť tohto elektorátu tvoria aj voliči Smeru a ďalšej koaličnej strany SNS.
Rozhodujúci jazýček na váhach
Tento voličský tábor sa pre Pellegriniho stal rozhodujúcim jazýčkom na váhach, ak chce Korčoka poraziť. Predstavuje viac než dvojnásobný rezervoár hlasov oproti voličstvu Krisztiána Forróa, Jána Kubiša či Igora Matoviča, ponechávajúc bokom zvyškových voličov predstaviteľov politického extrému Mariana Kotlebu a Milana Náhlika.
Preto je prirodzené, že Pellegrini okamžite vyštartoval po Harabinových voličoch a začal sa uchádzať o jeho podporu. Pellegrini sa chce s Harabinom osobne stretnúť s cieľom, aby sa pred druhým kolom prihovoril svojim voličom.
Avšak Tomáš Drucker, člen predsedníctva Hlasu-SD, nevidí nijaký dôvod, prečo by mal Pellegrini uzatvárať dohody s Harabinom. Bude to teda predmetom diskusie vo vedení strany.
Zložitá situácia pre Pellegriniho
Pellegrini sa totiž objektívne ocitol v zložitej situácii. Na jednej strane si musí udržať umiernených, prozápadne orientovaných voličov, hlásiacich sa k pevnému členstvu v EÚ, NATO a k sociálnej demokracii, lebo v prvom kole ich časť už prešla ku Korčokovi.
Na strane druhej, ak chce vyrovnať Korčokov náskok, musí nejako osloviť voličov Harabina. Lenže tento kandidát je jednak predstaviteľom extrémistického antisystému, ktorý popiera všetky základné hodnoty, ku ktorým sa strana Hlas-SD hlási a tiež počas volebnej kampane považoval Pellegriniho za hlavného protivníka a nelegitímneho kandidáta, keď jeho a Korčoka označoval za „ultraliberálov“.
Takýto obraz o Pellegrinim vytváral Harabin u svojich voličov dlhodobo, preto nie je samozrejmé, že ho prídu v druhom kole voliť. Do úvahy treba vziať aj to, že predseda národniarov Andrej Danko, ktorý okázalo odstúpil zo súťaže v prospech Harabina v mene zjednocovania národných síl, opakovane robil nechutné narážky na Pellegriniho orientáciu s cieľom diskreditovať ho.
Najokatejší problém však bude Pellegrini mať so zahraničnopolitickými a bezpečnostnými predstavami Harabina, ktoré by mal ako prezidentský kandidát pred druhým kolom tlmočiť jeho národne orientovaným voličom.
Harabin, ktorého bezvýhradne podporil predseda koaličnej Slovenskej národnej strany (SNS), ako súčasť „silnej objednávky na národného prezidenta“, formuloval aj absolútne popretie programového vyhlásenia štvrtej Ficovej vlády: „Európska únia a NATO neprežijú dva roky. Iba nástup do pozície neutrality zachráni Slovensko. Ak sa nepôjde týmto smerom, nemusí tu Slovensko byť.“
Podľa neho „Ak americké prezidentské voľby vyhrá Donald Trump, bude to vhodná chvíľa na to, aby nám veľmoci zagarantovali neutralitu a vytvorí sa tu pás Švajčiarsko, Rakúsko, Slovensko a denacifikovná Ukrajina.“ (Tým prevzal ruský naratív ospravedlnenia agresie „denacifikáciou Ukrajiny“.) Harabin dal tiež najavo, že na prvú zahraničnú cestu by išiel do Moskvy a nie do Česka, k „podporovateľom fašistov“.
Preberanie Harabinovej rétoriky o vystúpení z EÚ a NATO či vyhlásení neutrality, môže spôsobiť šok významnej časti Pellegriniho elektorátu a jej rozhodnutie nezúčastniť sa druhého kola alebo podporiť Korčoka.
Podobne aj preberanie rétoriky o dotlačení Ukrajiny k mierovým rokovaniam prostredníctvom zastavenia všetkej vojenskej a finančnej pomoci, bude narážať tak na úskalie Putinovho vyhlásenia z 13. marca 2024, že nedostatok munície na ukrajinskej strane nie je dôvodom na rokovanie o prímerí, ako aj na predložený „mierový vzorec“ od Dmitrija Medvedeva.
Jeho základom je totiž úplná kapitulácia a demilitarizácia Ukrajiny, strata jej medzinárodnoprávnej subjektivity a jej plné pričlenenie k Ruskej federácii. Ako chcú za týchto podmienok predstavitelia národnej koalície donútiť Rusko a Ukrajinu k mierovým rokovaniam, bude významnou nezodpovedanou otázkou kampane pred druhým kolom prezidentských volieb.
