LONDÝN 8. augusta (WEBNOVINY) – Slovenský dvojkajak s posádkou Peter Gelle – Erik Vlček nenaplnil očakávania vo finále K2 na 1000 m na Hrách XXX. olympiády v Londýne.
V areáli Eton Dorney, kde sa konajú súťaže v rýchlostnej kanoistike, dopádloval do cieľa na poslednej ôsmej pozícii.
Majstri sveta v tejto disciplíne z minuloročného šampionátu v maďarskom Szegede zaostali za víťaznými Maďarmi Rudolfom Dombim a Rolandom Kökényom o 2,873 s.
Po tradične opatrnejšom začiatku sa Slováci ani nedostali k svojmu zdrvujúcemu záveru, ktorým vlani šokujúco deklasovali celý svet.
Sklamanie v cieli z oboch doslova trčalo. „Som sklamaný, s posledným ôsmym miestom sme veru nepočítali. V cieli nastalo v mojej hlave prázdno. Bol som rád, že to máme za sebou. Potom som uvidel na tabuli naše mená až vzadu. Veril som, že aj keď sa budeme trápiť, aspoň jednu – dve lode predstihneme. Spokojní nie sme a ani nemôžeme byť,“ začal hodnotiť finálovú jazdu a umiestnenie starší a skúsenejší Erik Vlček.
Vo vyrovnaných pretekoch to na takýto výsledok nevyzeralo. Aj v Szegede boli ešte na poslednom medzičase 250 m pred cieľom až šiesti, vo finiši však predstihli všetkých súperov a postarali sa o jednu z najväčších senzácií MS.
„Začiatok pretekov bol v poriadku, išlo sa nám dobre. Naším zámerom bolo držať sa nemeckej posádky, čo sa nám do polovice trate aj darilo. Potom prišiel zlom. Zrazu sme sa začali trápiť a postupne sa to ešte stupňovalo. Do konca sme sa už nenašli. Sily ubúdali a namiesto toho, aby sme sa posúvali dopredu, všetci nám utekali. Nebol to náš deň,“ pokračoval 30-ročný Komárňan.
„Po päťstovke nám začali súperi utekať. Na poslednej dvojstovke sme chceli nasadiť finiš, na aký sme zvyknutí, ale nešlo to. Prvá polovica bola dobrá, z toho sa dal urobiť zaujímavý výsledok, nevedeli sme sa však nájsť. Aj taký je šport, nedá sa stále iba vyhrávať,“ pridal sa „háčik“ lode Peter Gelle.
Svorne tvrdili, že pred pretekmi nič nenasvedčovalo, že by mali mať vo finálovej jazde takéto problémy. „Rozjazďovalo sa nám dobre, cítili sme sa v pohode, všetko vyzeralo fajn,“ zdôrazňoval kajakár, ktorý dlhé roky patrí k absolútnej slovenskej špičke, ale na medzinárodnej scéne sa nevedel presadiť a v Londýne prežíva vo svojich 27 rokoch svoju olympijskú premiéru.
„Nemôžeme sa na nič vyhovárať. Podmienky boli super. Fúkal ľahký vietor do chrbta, neboli vlny,“ sebakriticky zase priznal skúsenejší Erik Vlček, ktorý už má vo svojej zbierke olympijských úspechov striebro z Pekingu 2008 a bronz z Atén 2004, a dodal: „Naozaj, musím iba vyzdvihnúť výkon súperov, išli vo vysokom tempe, v závere to ešte dokázali vystupňovať.“
Na prvom medzičase po 250 m boli na 6. mieste, v polovici klesli o jednu pozíciu a nej ostali aj po ďalších 250 m. Napriek tomu, že na poslednom štvrťkilometri mali piaty najlepší čas, klesli na posledné ôsme miesto. „Nie, nič sme nevypúšťali. Na olympiáde sa také niečo nerobí, bojuje sa až do posledných metrov, či už ste vpredu, alebo vzadu. Dali sme do toho všetko. Stále tam bola šanca, že sa zmení poradie aj úplne v závere,“ odmietol úvahy o „zabalení“ pretekov historicky druhý najúspešnejší slovenský rýchlostný kanoista.
Olympijské finále ani jeden z nich nechcel porovnávať s ich minuloročným szegedským úspechom.
„Vôbec sa to nedá porovnávať, pocity počas jazdy boli úplne iné. Je to šport, tvrdá drina. Každé preteky sú iné. Udržať sa na vrchole je veľmi ťažké. Dnes nám to nevyšlo, sami zatiaľ nevieme prečo. Pripravovali sme sa, dali sme do toho všetko, nevyšlo nám to,“ zobral si slovo Peter Gelle.
„Vedeli sme, že ak na začiatku zaostaneme, už veľkú šancu nebudeme mať. Chceli sme sa držať v popredí a v závere vystupňovať tempo. Od päťstovky to už nebolo ono. Dochádzali nám sily, bolo to kŕčovité,“ doplnil ho Erik Vlček. „Je to taká malá športová tragédia, ale svet sa nezrútil,“ nalaďoval sa zase na pozitívnejšiu vlnu olympijský nováčik. „Stalo sa, treba to hodiť za hlavu, berieme to športovo. Očakávať, že to stále pôjde bez problémov, je hlúposť. Kto si také čosi myslí, asi veľa o športe nevie,“ dodal Peter Gelle.
Oboch vo štvrtok čaká ďalší boj o medaily, keď nastúpia vo finále K4 na 1000 m. „Zajtra je nový deň. Už teraz myslíme na finále štvorkajaka. Ideme hneď spolu na vodu, spolu sa povozíme, aby sme získali dobrý pocit,“ rozvážne a bez náznaku zbytočných emócií vravel zadák K2.
„Toto musíme čo najskôr pustiť z hlavy. Ja som v podstate hrdý, že sme sa prebojovali až do finále. Samozrejme, že tie naše ambície boli niekde úplne inde. Neskrývam, že sme mysleli aj na medailu, po semifinále to tak aj vyzeralo. Veď v ňom sme jasne zdolali Portugalcov, ktorí dnes iba o niekoľko centimetrov prehrali súboj o zlato. Vedeli sme, že sme dobre pripravení, že máme na to. Na víťazstvo na olympiáde ale treba, aby vyšlo úplne všetko, musí to byť životná jazda a to sa o tej našej nedá povedať,“ uzavrel Erik Vlček.
Finálové výsledky:
