BRATISLAVA 5. februára (WEBNOVINY) – Kultové piesne Jara Filipa a Milana Lasicu dostali divadelnú podobu. Autorom ich divadelného spracovania je mladý režisér Jakub Nvota. Výsledok práce Nvotu a jeho tímu môžu všetci milovníci songov dua Filip a Lasica posúdiť už na budúci týždeň, na premiére, ktorá je na programe bratislavského Štúdio L+S v sobotu 15. februára.
Hra chce s vtipom komentovať vzťah muža a ženy a vo svojej podstate je správou o obyčajnom živote, priblížil novinku na dnešnej tlačovej besede Jakub Nvota. Zaujímavosťou podľa Lasicu je, že názov hry pochádza z textu, ktorý som napísal pred 50 rokmi a Jaroslav Filip ho o 20 rokov neskôr zhudobnil.
Milan Lasica, spoluautor piesní, ktoré boli inšpiráciou pre divadelnú novinku, sa teší, že hra vznikla. „Teším sa práve pre Filipove piesne, že sa takýmto spôsobom na ne znovu zaspomína, lebo tie piesne, ktoré vznikali pred približne 30 rokmi boli vždy účelové, na objednávku pre divadelné predstavenia, televízne relácie. Nehrávali sa v rozhlase, lebo ich nikto nebral ako hity. Po rokoch sa ukazuje, že nielenže to boli hity, ale že sa z toho stali evergreeny,“ povedal na tlačovej besede k premiére Lasica.
Komplikácie muža po tridsiatke
Ako informovalo divadlo, Spomínam na Paríž je divadelná komédia o vzťahových a srdečných komplikáciách muža po tridsiatke, ktorý „objavuje zákonitosti a kolobehy vzťahov, logiku prelietavých vtákov, dnešné zmeny v modeloch vzťahov a vtipne a s humorom prežíva, ako sám vraví, ,život muža popri ženách'“. Vtipné dialógy, monológy a aj piesne si publikum vypočuje v podaní mladej hereckej generácie – Ivany Kuxovej, Evy Sakálovej, Ondreja Kovaľa, Štefana Martinoviča a Zuzany Mauréry.
Príbeh sa podľa Nvotu začal vynárať z piesní. Dôkazom toho, že nápad urobiť hru na piesne je regulárny je i fakt, že sú tu v podstate už dve generácie, ktoré si „pesničky nepamätajú z pôvodného kontextu, ale naopak prijímajú ich sprostredkovane a je to pre nich stále zaujímavé a inšpiratívne. Panuje všeobecná fáma, že sú to piesne veselé. Opak je pravdou, väčšina z nich je melancholická, niekedy až smutná, úvahová, filozofická a myslím, že oveľa výstižnejšie než súčasná kultúra popisujú krízu stredného veku,“ povedal pre médiá Jakub Nvota a dodal, že možno práve vlastná kríza stredného veku ho inšpirovala dať piesňam nový javiskový život.
Zachovaná hĺbka piesní
Predstavenie nie je spomienkou na piesne, je to divadelný príbeh, ktorý obsahuje aj hudobnú zložku, piesne. Piesne boli inšpiráciou pre vznik divadelnej hry, ktorá ich aj obsahuje, zdôraznil režisér a autor diela Jakub Nvota. Súčasnú podobu dodal piesňam hudobník Oskar Rózsa.
Jeho hudobné aranžmány však, ako zdôraznil režisér, zachovávajú význam a hĺbku piesní Filipa a Lasicu. Jaro Filip má už dnes časom preverený hudobný jazyk, ktorý je blízky slovenskému naturelu a jeho piesne si idú svojou cestou, doplnil Rózsa, ktorého teší, že piesne získajú aj divadelnú podobu. Na scéne Toma Cillera dominuje klavír, na ktorom pred rokmi hrával aj Jaro Filip. Ciller je tiež autorom kostýmov. Ako dramaturgička spolupracovala Michaela Doleželová.
