V poslednom čase sa špekuluje o tom, či treba euroval navýšiť. Trhy si myslia, že áno, šéf eurovalu že netreba. Ako to vidíte vy?
Z krátkodobého hľadiska zvýšenie celkovej sumy pomoci Eurovalu pôsobí upokojujúco na finančné trhy a teda prispieva k zvýšeniu dôvery voči spoločnej mene euro ako aj voči jednotlivým dlhopisom či akciám. Z dlhodobého hľadiska však ide o prenášanie rizika medzi jednotlivými krajinami EU, čím sa otvára priestor pre záchranu zle hospodáriacich štátov. Je preto otázne, či by daňoví poplatníci jednotlivých štátov mali platiť za nezodpovedné správanie určitých EU politikov.
Ako je na tom momentálne Španielsko. Je reálna jeho žiadosť o pomoc?
Španielsko je jednou z krajín PIIG a teda krajín so zvýšeným rizikom neschopnosti štátu splácať svoje dlhy. Keď si porovnáme jednotlivé krajiny s ohľadom na rozdiely v CDS, teda poistenia naviazanom na štátne dlhopisy, tak Španielsko si musí platiť za toto poistenie 3-násobne viac ako Slovensko a je veľmi blízko ku krajine, akou je napríklad Maďarsko či Portugalsko. Je preto reálne, že ak sa svetové hospodárstvo vráti ku krízovým scenárom, Španielsko bude musieť požiadať o pomoc.
Podľa niektorých ohlasov môže žiadosť Španielska spôsobiť dokonca pád eura. Je to pravdepodobné?
Otázka pádu EUR je príliš predčasná. Samozrejme, takúto situáciu úplne vylúčiť nemôžeme, ale keď zoberieme do úvahy vynaložené prostriedky, čas a snahu Európanov spolu s historickým úspechom, v ktorom sa momentálne EU nachádza, o páde eura zatiaľ nikto neuvažuje. Išlo by totiž o veľmi finančne náročnú operáciu sprevádzanú do veľkej miery so zánikom EÚ ako takej. Vylúčenie niektorého štátu z eurozóny by predstavovalo určite menej nákladné a menej deštruktívne riešenie.
Platnosť eurovalu končí v roku 2013. Eurozóna hľadá systém, ktorý ho nahradí. Zvažuje aj spoločné dlhopisy. Boli by takéto dlhopisy na trhu atraktívne? Čo by to znamenalo pre Slovensko -predraženie, zlacnenie požičiavania? Prečo proti nim protestuje najmä Nemecko?
Neočakávame, že riziká, ktoré táto hospodárska kríza prináša, sme schopní v EÚ alebo vo svete vyriešiť do roku 2013 a teda ďalšie riešenia budú nevyhnutné. Z pohľadu fungovania EÚ ako celku by šlo o logicky krok, kde by zahraniční investori vnímali trh EÚ dlhopisov ako jednotný. Podobne, ako dnes chápeme dlhopisy USA, kde neriešime situáciu v jednotlivých štátoch, ako je napríklad. Montana či Kalifornia. Samozrejme, takýto krok by však vzájomne prepojil EU finančný systém ešte viac, kedy by nastúpila jednoduchá teória priemeru, a teda štáty s dnešným vysokým ratingom a nižšou úrokovou prirážkou statných dlhopisov by boli znevýhodnené a naopak, štáty, ktorých rating je dnes veľmi slabý a ktoré si dnes musia požičiavať aj za viac ako 7 %, by boli zvýhodnené. Inými slovami, či už Nemecko, tak aj Slovensko z dnešného pohľadu by spoločnými dlhopismi boli cenovo znevýhodnené. Z pohľadu ekonomickej udržateľnosti EÚ by však mohlo dôjsť k harmonizácii hospodárstva a teda k určitej eliminácii nezodpovedných politikov.
Problémy eurozóny sa rozširujú na nemecké dlhopisy
Výnosy z nemeckých vládnych dlhopisov, ktoré investori bežne považujú za bezpečnú investíciu, v stredu vzrástli prvýkrát za posledných sedem mesiacov nad úroveň 3 %, pod čo sa podpísala prehlbujúca sa neistota z toho ako vyriešiť dlhovú krízu v eurozóne a znepokojenie z rozdielnosti názorov na politiku v EÚ. Výnosy z nemeckých 10-ročných bondov vzrástli z úrovne 2,4 % zo začiatku novembra, úverové náklady slabších ekonomík eurozóny tiež výrazne poskočili kvôli obavám z neplnenia záväzkov.
„Bez zvýšenia inflačných očakávaní je rast výnosov z nemeckých bondov spôsobený len neistotou na trhu plynúcou z toho, do akej miery sa bude Nemecko podieľať na záchrane eurozóny, a akou sumou na to z rozpočtu prispeje,“ uvádza internetový portál Eurointelligence. Nemecko v stredu umiestnilo na trh dlhopisy so splatnosťou dva roky v hodnote 4 mld. eur. Emisia prilákala menší dopyt, než bola celková ponúkaná suma. Stratég banky Credit Agricole v Londýne Peter Chatwell povedal, že na dlhopisový trhoch v súčasnosti vládne vysoká volatilita pri nízkej likvidite.
SITA