Športový príbeh plavca a trénera Mateja Kuchára je minimálne taký pozoruhodný ako jeho úctyhodná muskulatúra. Pracoval ako fitnes tréner, pedagóg oddelenia výkonu trestu, skúšal to v modelingu.
Keď mu namerali 2,4 percenta telesného tuku, lekár sa len chytal za hlavu, že takéto hodnoty mávajú len anorektičky. „Ťahám to v bazéne viac cez silu. Keď tú strácam, aj časy mám slabšie,“ vraví sošný tridsiatnik z Banskej Bystrice, ktorý začínal ako moderný päťbojár a k plávaniu sa dostal veľmi neskoro – až na prahu dospelosti.
Napriek tomu sa na seniorskej úrovni päťkrát počas kariéry prebojoval do slovenskej reprezentácie na európsky či svetový šampionát. Ani na jednom síce nespravil dieru do sveta, ale stále to nezabalil. V júli tohto roka si na majstrovstvách Českej republiky v Prahe dokonca utvoril časom 28,10 s osobný rekord v prsiarskom šprinte.„Tí, čo ma poznajú, sa mi smejú vždy, keď poviem, že končím. Vraj to opakujem už desať rokov.“ Teraz na jeseň odíde za novou výzvou do Austrálie.
Aké bolo začínať v osemnástich s plávaním?
Som rád, že tréner Jiří Walter sa ma v Dukle ujal a dal mi šancu aj v takomto neskorom veku. Robil som dovtedy moderný päťboj, plávať som teda vedel, ale nemal som naplávané kilometre. Z tejto stránky to bolo mizivé, rozvoj ďalších plaveckých štýlov tiež. Napriek tomu sa mi postupom času podarilo dostávať vyššie. Na sústredenia reprezentácie som však nechodieval, tréner ma varoval, že by ma tie objemy tam zabili. Najviac som naplával možno 6 km za deň, v najťažších rokoch 35 – 40 týždenne.
Mali ste v bazéne svoje vzory?
Pravdaže, v krauliarskych disciplínach Alexandra Popova, jedného z najlepších plavcov všetkých čias. Medzi prsiarmi som obdivoval Olega Lisogora, ktorého som zažil aj osobne.
Ktorý váš plavecký výkon si ceníte najviac?
Žiaľ, nikdy som sa na ME ani MS neprebojoval ani do semifinále, najbližšie som mal k tomu vlani v Berlíne. Teraz v Prahe som si zaplával osobné maximum a rád by som ho stlačil pod 28 sekúnd. A ak Marek Botík nejako brutálne nezlepší svoj národný výkon 27,82 v dlhom bazéne, pokúsim sa ho ešte prekonať.
S Tomášom Klobučníkom a Marekom Botíkom roky tvoríte mužskú prsiarsku elitu v krajine. Ste viac kamaráti či konkurenti?
Priznám sa, že som čakal túto otázku. Vychádzame spolu dobre, prajeme si navzájom úspech. Vieme sa však zároveň dobre vyhecovať, nechýba nám zdravá súťaživosť. Aj vďaka nim som sa posúval ďalej. Keď som začínal s plávaním, prsiarske disciplíny boli málo ‚obsadené‘, videl som tam priestor. Po rokoch sa to otočilo, máme troch kvalitných prsiarov u mužov aj žien, čím sa nemôžu pochváliť ani v Česku.
Tvrdíte, že plávate cez silu. Hoci prakticky všetci plavci majú skvelé postavy, vaša pripomína skôr kulturistu. Kedy ste na sebe začali pracovať?
Je to spojené s prvou láskou na základnej škole. Páčil sa jej ‚six-pack‘, kocky na bruchu. Kvôli nej som začal cvičiť. Potom som k tomu pridal železo, aby som prestal rásť. Zdalo sa mi, že už som dosť vysoký. A cigarety boli až druhá možnosť (smiech).
Zarábate si na živobytie viac svojou postavou alebo hlavou?
Vyskúšal som v živote viacero brigád, robil som na stavbe, píle aj v pásovej výrobe. Zistil som, že rukami sa nechcem živiť. Pracujem viac-menej hlavou. Áno, absolvoval som nejaké promo akcie, skúšal som aj modeling, fotenie, ale slovenský trh je veľmi maličký a prakticky všetko je o známostiach. U nás sa v tom nedá presadiť.
Ako ste sa dostali k trénerstvu?
Prvé pokusy sa začali na jeseň 2010 po skončení školy. Robil som osobného trénera vo fitku, neskôr už plaveckého v Českej Lípe. V bratislavskom klube Orca som od konca roka 2013. Venujem sa tam žiactvu.
Dá sa predpokladať, že výrazná zárobková činnosť to nie je.
Prežiť sa dá, ale kúpiť si byť či založiť rodinu – to je beznádejné.
Kedy radíte začať s plávaním?
Odporúčam v mladšom veku vyskúšať viacero športov. Je dobré, keď dieťa získa základy gymnastiky, rozvinú sa jeho motorické schopnosti. Podľa mňa stačí s plávaním začať v ôsmich rokoch.
Významné percento úspechu športovca tvorí psychika. Koľko podľa vás?
Nebudem hovoriť o číslach. Isté je, že s hlavou sa dajú robiť zázraky. Darilo sa mi pred pretekmi navodiť tzv. fázy pred štartom, keď sa človek dokáže zbaviť uvažovania, myšlienok. Nechá si akoby vypnutú myseľ a telo robí všetko, čo je naučené. Akoby sa preskočila ‚zachádzka‘ a informácia ide z podvedomia do svalu bez toho, aby medzičasom navštívila vedomú myseľ. Dá sa to, pri mojich najlepších výkonoch sa mi to darilo. Treba sa tomu venovať, prečítať si o tom.
Prehodnotili ste po tridsiatke životné ciele?
Mal som dva sny – stať sa vojenským pilotom alebo ísť na olympijské hry. Ani jeden mi nevyšiel. Chcem teraz byť aspoň dobrým trénerom a dostať na olympiádu niekoho iného.
Čo budete robiť v Austrálii?
Dostal som ponuku ukázať v plaveckom klube v Brisbane trénerské schopnosti. Ak budú spokojní, zaradia ma do svojho plánu. Chcem tam ísť profesne aj jazykovo pripravený a presvedčiť o mojich kvalitách.
