HAVANA 18. apríla (WebNoviny.sk) – Kuba už od komunistickej revolúcie v roku 1959 nemala prezidenta, ktorý by sa nevolal Castro. Celých 51 rokov viedol túto komunistickú krajinu tou či onou formou Fidel Castro, a posledných desať rokov, od roku 2008, jeho brat Raúl Castro. Ten má dnes už 87 rokov a rozhodol sa opraty moci v krajine prenechať mladším.
Z viceprezidenta prezident
Na tohtotýždňovom zasadnutí kubánskeho parlamentu Raúl podľa dávnejšie zverejnených informácií ponúkne svoju prezidentskú funkciu a následne do nej bude zvolený 57-ročný politik Miguel Mario Díaz-Canel Bermúdez, skrátene Miguel Díaz-Canel, ktorý je od roku 2013 prvým viceprezidentom Kuby.
Ako píše agentúra Associated Press, Díaz-Canel má síce honosne znejúcu funkciu v štátnom aparáte, v skutočnosti ho však väčšina Kubáncov až doteraz takmer neregistrovala a považovala ho len za jedného z plejády nudných radových politikov Komunistickej strany Kuby.
Iný obrázok o ňom však ponúkajú obyvatelia jeho rodného mesta Santa Clara v centrálnej časti Kuby, ktorí ho poznajú ako dlhovlasého fanúšika The Beatles a neskôr lokálneho politika, ktorý sa snažil byť na rozdiel od väčšiny straníckych aparátčikov naozaj blízko k ľuďom a jeho dom bol 24 hodín denne prístupný návštevám občanov.
Jeho autonómia je otázna
Podľa svetových médií nie je jasné, nakoľko bude môcť budúci kubánsky prezident viesť krajinu podľa svojich zámerov a nakoľko bude len nastrčenou postavičkou, ktorá sa bude riadiť príkazmi Raúla Castra. Ten zostane naďalej, aj po tohtotýždňovom zasadnutí Národného zhromaždenia, na poste predsedu Komunistickej strany Kuby, čo je podľa niektorých pozorovateľov v skutočnosti pozícia ešte mocnejšia ako funkcia prezidenta.
Rodiny kanadských diplomatov sa vrátia z Kuby, dôvodom sú „nevysvetliteľné mozgové symptómy“
Kubánske médiá už v pondelok prekvapivo oznámili, že zasadnutie Národného zhromaždenia, na ktorom má dôjsť k mocenskej výmene medzi Castrom a Díazom-Canelom, sa začne už v stredu a nie až vo štvrtok, ako bolo pôvodne plánované. Dôvodom je podľa kubánskych médií snaha parlamentu čo najzodpovednejšie sa pripraviť na celý proces odstúpenia Castra a vymenovania Díaza-Canela.
Voliť prišiel pešo
Rozdiel medzi bratmi Castrovcami na jednej strane a Díazom-Canelom na druhej demonštruje AP aj príkladom z nedávnych volieb v Santa Clare. Zatiaľ čo Castrovci chodili všade v kolóne štátnych limuzín a Kubánci pri každom ich verejnom vystúpení či len objavení sa na verejnosti povinne prepukali v nadšenie, budúci prezident Díaz-Canel prišiel do svojho volebného okrsku odvoliť pešo a postavil sa na koniec rady ľudí čakajúcich pred volebnou miestnosťou.
Novinári z Díazovej-Canelovej minulosti vylovili aj ďalšie zaujímavé skutočnosti, napríklad ako – už ako vysokopostavený politik – často chodil do rockového klubu, ktorý mal blízko k LGBT komunite, a navyše tam brával aj svoje deti. To na konzervatívnej Kube nie je príliš obvyklé a zaváňa to náklonnosťou k „západnej kultúre“ a protištátnou činnosťou.
Špekulácie o štátnej propagande
Podľa niektorých pozorovateľov sú však všetky informácie o Díazovej-Canelovej záľube v The Beatles či o tom, že jeho dvaja synovia sú známi rockoví muzikanti, len štátnou propagandou starostlivo povyberanými čriepkami z jeho života, ktoré majú u občanov navodiť dojem, že ide o netradičného politika, ktorý má blízko k ľuďom.
V skutočnosti nie je núdza ani o informácie, ktoré, naopak, nasvedčujú tomu, že Díaz-Canel je obyčajným konformným politikom, ktorý nemá zámer a ani ambície akokoľvek sa odkláňať od kurzu vytýčeného v minulých desaťročiach bratmi Castrovcami.
AP pripomína napríklad záznam vystúpenia Díaza-Canela na nedávnom zasadnutí Komunistickej strany Kuby, kde budúci kubánsky prezident hovorí o tom, ako treba obmedziť niektoré nezávislé médiá a veľvyslanectvá niektorých štátov EÚ na Kube označuje za „predsunuté hliadky zahraničnej podvratnej činnosti“.
