Do Múzea ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa pred časom pribudol nový objekt, ktorým je drevenica z Kamienky.
Návštevníkom ponúka možnosť nahliadnuť do života drotárov, ktorými bola v minulosti táto rusínska obec povestná.
Ako v piatok informovala hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Daša Jeleňová, múzeum v piatok sprístupňuje aj ďalšiu novinku.
Skanzen má nový prírastok
Je ňou nová stála expozícia venovaná etnografovi a múzejníkovi Jánovi Lazoríkovi (1920-2015), ktorej súčasťou je tiež replika jeho povestného trabantu.
Ľubovnianske múzeum sprístupnilo vo svojom skanzene pod hradom nový zrubový dom. Pochádza z Kamienky, ktorý v roku 1934 postavili dvaja tesári a v súčasnosti predstavuje expozíciu s názvom „Dritare odchoďat“.
V Košiciach došlo k masívnemu úniku plynu, evakuovať museli stovky ľudí aj detský tábor (foto)
„Najnovší objektový prírastok skanzenu, drevenica z Kamienky, patril ešte v 30. rokoch 20. storočia drotárovi a chovateľovi obecných býkov Antonovi Kurcinovi. Expozícia preto odhaľuje práve život drotárov zo Spiša. Z typologického hľadiska ide o jednotraktový dom, ktorého obytná a hospodárska časť sú pod jednou strechou,“ opísala Jeleňová.
Obytnú tvorí izba a pitvor a do hospodárskej patrí maštaľ, podšopa a stodola.
Trabant v strede stodoly
„Konkrétne v časti prednej izby objektu sa nachádza expozícia zobrazujúca rodinný obrad súvisiaci s odchodom človeka. Vo vstupnom pitvore naň nadväzuje už priamo expozícia drotárstva, a to v jeho tradičnej vandrovnej podobe zaniknutého remesla, súvisiaceho s odchodom mužov z chudobného domova do zahraničia,“ dodala hovorkyňa. Tvoria ju odevné a interiérové súčasti danej doby.
Od piatka od 16:00 si návštevníci môžu pozrieť aj expozíciu nazývanú Lazorikuf funduš v areáli kamenno-drevenej hospodárskej stavby, v stodole z Ruskej Vole. Tú podľa Jeleňovej postavil jej majiteľ Juraj Borčák v roku 1945.
Dráma na Zemplíne. Muž ohrozoval policajtov vysokozdvižným vozíkom, padol aj výstrel
„V jej ľavej časti sa nachádza výstava Tesársky um a symbol života s prezentáciou trámov, presnejšie práce tesárskych majstrov z horného Spiša. V stredovom bojisku stodoly je zase situovaná replika trabanta, ktorý Ján Lazorík používal pri jeho výskumno-zberateľskej terénnej práci,“ priblížila.
Ten pôsobil v Ľubovnianskom múzeu ako etnograf od roku 1977 až 1985. Práve na spomínanom trabante zvážal zbierkové predmety do múzea.
Rozmanitosť kraja
V skanzene Ľubovnianskeho múzea, ktorý bol sprístupnený pred takmer 40 rokmi, sa nachádzajú rôznorodé stavby od kováčskej dielne z Torysy, cez drotárske obydlie s veľkonočnou situáciou z Veľkého Lipníka, po gréckokatolícku drevenú cerkov z Matysovej.
Sú tu aj goralské zrubové stavby z Veľkej Lesnej a spišské hospodárske stavby, ako aj sýpka z Hromoša. Predstavujú funkčnú a kultúrnu rozmanitosť regiónov Prešovského kraja. Celkovo ide o vyše 30 obytných a hospodárskych stavieb.