Pred 26 rokmi, 16. marca 1994, vymenoval vtedajší prezident Michal Kováč dočasnú vládu Slovenskej republiky (SR) na čele s premiérom Jozefom Moravčíkom (platforma Alternatíva politického realizmu). Stalo sa to po tom, ako začiatkom marca poslanci Národnej rady SR vyslovili nedôveru vláde Vladimíra Mečiara z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho vláda padla.
Mečiarovo HZDS bolo pri moci od posledných československých volieb roku 1992 a zohrávalo aj kľúčovú úlohu pri delení bývalej federácie.
Slovenskú verejnosť v tom čase rozdeľoval postoj k zániku spoločného štátu a vytvoreniu samostatnej republiky. Autoritatívny spôsob vlády premiéra Vladimíra Mečiara tieto rozpory v spoločnosti ešte viac prehlboval. Medzi predsedom vlády a prezidentom Michalom Kováčom, ktorého na post hlavy štátu nominovalo HZDS, sa zhoršili vzťahy.
Kováč Mečiarovi odporoval
Kováč nemienil byť naďalej formálnym a politicky jednofarebným prezidentom. Spory oboch predstaviteľov štátu sa ešte viac vyostrili, keď prezident odmietol vymenovať Ivana Lexu za šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) a neskôr aj do čela Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR.
Vladimír Mečiar postupne prichádzal aj o podporu v parlamente, keď HZDS a jeho partnerskú Slovenskú národnú stranu (SNS) začali opúšťať nespokojní poslanci. Po prezidentovej Správe o stave republiky z 9. marca 1994, v ktorej Michal Kováč kritizoval Mečiarove autoritatívne spôsoby, sa poslanci rozhodli hlasovať o vyslovení nedôvery premiérovi Vladimírovi Mečiarovi. Koniec vlády vtedy podporilo 76 zo 142 poslancov.
Dočasnú vládu zostavoval Moravčík
Prezident poveril zostavením nového kabinetu, ktorý by krajinu vyviedol z vládnej krízy, právnika a spoluautora Slovenskej ústavy Jozefa Moravčíka, ktorý bol v predchádzajúcej Mečiarovej vláde ministrom zahraničných vecí.
Moravčíkovu vládu zloženú z nominantov Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a novovytvorených zoskupení Demokratickej únie Slovenska (DÚS), Aliancie demokratov Slovenska (ADS) a Národno-demokratickej strany (NDS) prezident Michal Kováč vymenoval 16. marca.
Nasledujúci deň poslanci Národnej rady rozhodli, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 30. septembra a 1. októbra.
Krajina v medzinárodnej izolácii
V jesenných parlamentných voľbách v roku 1994 prišlo k urnám 75,65 percenta oprávnených voličov a zvíťazila v nich koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) so ziskom 34,96 percenta platných voličských hlasov. Spoločná voľba získala 10,41 percenta a Maďarská koalícia 10,18 percenta hlasov.
Do parlamentu sa dostali aj KDH (10,08 %), Demokratická únia Slovenska (8,57 %), Združenie robotníkov Slovenska (ZRS, 7,34 %) a SNS (5,40 %).
Novú vládnu koalíciu po voľbách vytvorili HZDS-RSS, ZRS a SNS. Do premiérskeho kresla sa po deviatich mesiacoch 13. decembra 1994 vrátil líder HZDS Vladimír Mečiar. Predsedom parlamentu sa stal Ivan Gašparovič (HZDS).
Druhá Mečiarova vláda (od vzniku samostatnej SR) sa vyznačovala mnohými kauzami a podozreniami zo zneužívania moci. Krajina sa dostávala do medzinárodnej izolácie a nepočítalo sa ani s jej skorým prijatím do Európskej únie, ani do NATO.