Slovensko sa môže po prípadnom úspešnom hlasovaní občanov o predčasných voľbách ocitnúť v chaose. Stane sa tak v situácii, že nebude zrejmé, ako majú politici vlastne postupovať. Zrak politických strán i ústavných právnikov sa preto bude v najbližších týždňoch upriamovať na Ústavný súd SR v Košiciach.
Väčšina parlamentu by mohla výsledky ľudového hlasovania ignorovať, pretože poslanci majú slobodný mandát a rozhodnú sa podľa vlastného svedomia a vedomia.
Prezidentka Čaputová sa v súvislosti s petíciou za referendum o predčasných voľbách obráti na ústavný súd (video)
Druhá cesta je, že ústavný súd nielen odobrí referendovú otázku, ale aj povie, čo kladné rozhodnutie občanov znamená. A či teda bude k predčasným voľbám ešte potrebné aj rozhodovanie parlamentu.
Čo môže prezidentka
Tohto problému si je vedomá aj prezidentka Zuzana Čaputová, preto sa vyjadrila, že „nie je jasné, či v prípade, ak by sa referendum konalo a bolo by rozhodnutie o predčasných voľbách, znamenalo by to, že o tomto výsledku majú ešte hlasovať poslanci alebo má mať takýto výsledok referenda priame účinky“.
Kollár očakáva od Čaputovej vyhlásenie referenda, koalícia by mala vypočuť hlas ľudu
Hovorca prezidentky Martin Strižinec neodpovedal portálu SITA.sk na otázku, či sa hlava štátu opýta sudcov v Košiciach, ako má po referende postupovať parlament.
Pravdou je, že prezident má podľa ústavy len oprávnenie sa spýtať na predmet referenda, či je položená otázka v súlade s ústavou.
Súd si sám určí, kam až zájde
Ústavný právnik Peter Kresák predpokladá, že prezidentka vo svojom podaní bude zrejme žiadať, aby ústavný súd povedal, ako sa má s výsledkami referenda nakladať. Musí jej však súd na to aj odpovedať?
„Musí jej odpovedať, či je referendová otázka v súlade s ústavou. To je všetko, čo musí súd urobiť. Samozrejme, ako urobil aj v minulosti, v odôvodnení môže vysloviť svoj názor ako ďalej postupovať, ale nemusí to urobiť,“ zdôvodnil Kresák.
Podľa neho by v prípade kladného referenda o predčasných voľbách nestačilo, aby predseda parlamentu vyhlásil voľby. „Mal by sa prijať ústavný zákon o skrátení volebného obdobia. Či to tak aj ústavný súd povie, si netrúfam odhadnúť,“ doplnil Kresák.
Aspoň naznačiť postup
Ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave hovorí, že ak by ústavný súd dospel k záveru o súlade predmetu referenda s ústavou, bolo by žiaduce, aby aspoň naznačil ďalší postup v prípade platných výsledkov referenda. Podobne, ako to urobil pri referende v roku 2015.
„Ústavný súd vtedy povedal, že ústava nevylučuje iný spôsob prijímania všeobecne záväzných pravidiel správania sa s právnou silou zákona, prípadne ústavného zákona, konkrétne občanmi v referende. Rovnako jeden zo sudcov vo svojom stanovisku ozrejmil, ako túto vetu ústavný súd myslel,“ povedal Bujňák.
Nezaradení poslanci chcú zmeniť ústavný zákon, zabrániť má zablokovaniu referenda o predčasných voľbách
Podľa neho výsledok referenda, ktorý Národná rada SR nepremietne do zákonov, prípadne ústavnej zmeny po jeho publikovaní, nadobudne charakter kritéria, ktoré bude musieť ústavný súd aplikovať.
Napríklad tým spôsobom, že zákon, ktorý by odporoval platnému výsledku referenda, by mohol byť vyhlásený za protiústavný v konaní o súlade právnych predpisov.
„Je otázne, či sa dá takáto logika použiť aj na aktuálnu referendovú otázku, pretože podľa nej sa nemajú prijať všeobecne záväzné pravidlá správania sa, keďže referendová otázka sa týka jedinej a konkrétnej situácie,“ dodal Bujňák.
Raritné Slovensko
Na predčasný koniec parlamentu v ľudovom hlasovaní sú rozličné názory. Ústavný súd povie, či sa dajú „zobrať“ poslancom ich mandáty predčasne v referende.
Právnik Bujňák poukázal na to, že v celej Rade Európy len v dvoch štátoch je možné referendum o odvolaní celoštátneho parlamentu, a to v Lichtenštajnsku a Lotyšsku. Možné je to preto, lebo to majú priamo napísané v ústave.
„Zvyšných 44 štátov takéto referendum o odvolaní celoštátneho parlamentu z iniciatívy časti občanov nemá,“ upozornil Bujňák s tým, že Benátska komisia povedala, že ak „takéto odvolacie referendum chcete konať, napíšte si to explicitne do ústavy“.
„Pokiaľ preto ústavný súd povie, že takéto referendum je napriek chýbajúcemu explicitnému ukotveniu v poriadku, situácia sa u nás stane európskou kuriozitou,“ doplnil právnik.
Referendum pred treťou vlnou?
Ak ľudové hlasovanie o predčasných voľbách dostane od ústavných sudcov zelenú, tak proces organizácie referenda by sa mal relatívne rýchlo rozbehnúť. Ústavný súd má teraz 60 dní, aby posúdil žiadosť prezidentky.
Tá už avizovala, že akonáhle dostane odpoveď z ústavného súdu, nebude zdržiavať vyhlásenie referenda.
Uskutočniť by sa mohlo v septembri. Je pravdepodobné, že jeho priebeh by nemusela významnejšie ovplyvniť ani pandémia koronavírusu. Rezort zdravotníctva sa už pred časom vyjadril, že očakáva tretiu vlnu nákazy. Nastúpiť by mohla v jeseni.