Odborníci varujú, že v prírode sa masívne stráca biodiverzita. Potvrdzujú to aj údaje o poklese vybraných monitorovaných populácií živočíchov (tzv. „Living Planet Index“), podľa ktorých sa za 50 rokov (1970 – 2020) priemerná veľkosť týchto populácií zmenšila až o 73 %.
Tento údaj vychádza zo sledovania takmer 35-tisíc populácií 5 495 druhov živočíchov vo svete. Ako na svojom webe referuje Svetový fond na ochranu prírody (WWF), vyplýva to zo Správy o stave planéty 2024.
Najväčší pokles utrpeli sladkovodné živočíchy, ktorých populácie sa znížili o drastických 85 %.
Zem sa blíži k bodu zlomu
Ohrozené sú však nielen populácie sladkovodných živočíchov, výrazný pokles sa podľa indexu týka aj populácií suchozemských (69 %) a morských druhov (56 %).
Ekológovia v Správe o stave planéty 2024 hovoria o tzv. bodoch zlomu, ku ktorým sa Zem aktuálne blíži hrozivým tempom.
Hurikán Milton zasiahol Floridu, bez elektriny nechal tri milióny domácností a spôsobil aj úmrtia (foto)
Práve tie by podľa odborníkov mohli nezvratne zmeniť kľúčové ekosystémy – od amazonských dažďových pralesov až po koralové útesy.
Odlesňovanie a zmena klímy môžu viesť k nezvratným škodám, vrátane masového odumierania koralových útesov a zmien v globálnych vzorcoch počasia. Strata prírody pritom priamo ovplyvňuje zmenu klímy a naopak.
Produkcia potravín a fosílne palivá
Odborníci upozorňujú, že za zmenou klímy a stratou biodiverzity stoja najmä naše energetické a potravinové systémy.
Až 30 – 40% všetkých potravín, ktoré sa vyrobia, sa nikdy nespotrebuje. Produkcia potravín však zároveň čerpá svetové zdroje vody a prispieva k viac ako štvrtine globálnych emisií skleníkových plynov.
Fosílne palivá ich majú na svedomí ešte o čosi viac – prispievajú ku približne 70 % emisií skleníkových plynov. Transformácia energetiky sa preto tiež javí ako nevyhnutná.
Prechod na obnoviteľné zdroje
Podľa Správy o stave planéty 2024 potrebujeme rýchlo prejsť na obnoviteľné zdroje energie, aby sme do roku 2030 znížili emisie na polovicu a udržali otepľovanie planéty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.
„Nasledujúcich päť rokov bude kľúčových pre budúcnosť našej planéty. Máme globálne dohody a riešenia na to, aby sa spoločnosť mohla vydať na cestu obnovy prírody do roku 2030, no kroky, ktoré vlády zatiaľ podnikajú, zďaleka nestačia,“ tvrdí riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
