Dôsledkom pandémie je výrazné podchladenie ekonomiky, ktoré pretrvá aj tento rok. Ako ďalej konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), očakávajú hlbokú negatívnu produkčnú medzeru na úrovni 2,5 % HDP.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Špecifikom tejto pandemickej krízy je podchladenie navyše koncentrované len do niekoľkých sektorov v službách. To vytvára podľa RRZ priestor pre zváženie zvýšenia jednorazového stimulu v tomto roku pre postihnuté sektory až do úrovne zhruba 2 % HDP.
Celková pomoc je na úrovni troch percent
Adresné stimuly by mohli navyše podľa rozpočtovej rady zabrániť nechcenému znižovaniu potenciálu v ekonomike, ak by zamedzili bankrotom v postihnutých sektoroch. Doterajšia celková priama pomoc na Slovensku v rokoch 2020 až 2021 je odhadovaná na úrovni 3 % HDP, v porovnaní so siedmimi percentami priemeru v EÚ.
Podnikateľom chýba v pláne obnovy konkrétna predstava o zásadnej reforme daní a odvodov
„Takto zvolený stimul by mal na dlhodobú udržateľnosť len veľmi malý negatívny vplyv a pri vhodnej štruktúre a použití v čase hlbokej negatívnej produkčnej medzery môže byť dokonca neutrálny až mierne pozitívny,“ uvádza rozpočtová rada.
Prikročiť by sa mohlo ku konsolidácii
V nasledujúcich rokoch by sa pri výraznejšie rozbehnutej ekonomike, a to vďaka eurofondom, vrátane nabiehajúceho fondu obnovy, mohlo podľa rady opätovne prikročiť ku konsolidácii. „V tom čase podľa najnovších odhadov predpokladáme, že ekonomika nebude trpieť negatívnou produkčnou medzerou ani po konsolidácii v rokoch 2022 až 2023 v rozsahu, ako ju navrhuje RRZ,“ uvádza rada.
Gastrolístky vlani pomohli aj slovenskej ekonomike, ich hodnota počas pandémie rástla
Takáto konsolidácia zníži podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť štrukturálny deficit na dostatočnú úroveň, aby sa zastavil ďalší rast dlhu voči HDP. Spolu s dobrou dôchodkovou reformou by takáto hospodárska politika mohla podľa rady posunúť riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií z neudržateľného pásma vysokého rizika naspäť do stredného pásma.