BRATISLAVA 22. marca (WEBNOVINY) – Podiel Slovenska na novom permanentnom eurovale bude oproti tomu súčasnému nižší o takmer 17 %. Vyplýva to z výsledkov pondelňajšieho rokovania ministrov financií Európskej únie, ktorí sa podľa ministra financií Ivana Mikloša dohodli na zmene kľúča, podľa ktorého sa krajiny mali podieľať na novom Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM). „Vybojovali sme výrazné zníženie nášho príspevku na riešenie finančnej krízy v eurozóne. Je to jasným dôkazom, že Robert Fico a Ján Počiatek mohli pre Slovensko na jar minulého roka vyrokovať omnoho lepšie podmienky,“ povedal na utorňajšej tlačovej konferencii k výsledkom rokovania Ecofinu Mikloš.
Podľa nových pravidiel by podiel Slovenska na novom eurovale po dohode ministrov financií mal dosiahnuť 0,824 % oproti 0,99 %, čo bol podiel krajiny na súčasnom dočasnom eurovale. Pôvodný kľúč vychádzal z podielu krajín na kapitále Európskej centrálnej banky, ktorý pozostáva spolovice z úrovne hrubého domáceho produktu a spolovice z počtu obyvateľov. Nový vzorec by mal zo 75 % vychádzať z hrubého národného príjmu krajiny a z 25 % z podielu krajiny na základnom kapitáli Európskej centrálnej banky. Definitívne by dohodu ministrov financií mali potvrdiť hlavy štátov únie na tohtotýždňovom summite v Bruseli.
SMER_SD: Výsledky bruselských rokovaní nie sú žiadnym víťazstvom
Opozičný Smer-SD však výsledky rokovaní v Bruseli ako víťazstvo malých a chudobnejších krajín nevníma. Minister Mikloš totiž podľa exministra financií Jána Počiatka nespomenul napríklad to, že nový kľúč platí pre chudobnejších len dočasne, a to kým ich hospodárstvo dosiahne 75 % priemeru Európskej únie alebo na 12 rokov. Zásadným rozdielom oproti súčasnému eurovalu je pritom podľa neho to, že do nového bude treba platiť v hotovosti, kým súčasný mechanizmus pozostáva iba z garancií. V prípade využitia celej kapacity ESM by tak Slovensko muselo zrejme zložiť až pätinu svojho súčasného verejného dlhu.
Počiatek na utorňajšej tlačovej konferencii odmietol aj Miklošove vyjadrenia, že o zmenu kľúča sa mohla posnažiť aj bývalá vláda, pri prerokúvaní podmienok súčasného eurovalu ale ani túto tému neotvorila. „Situácia, za ktorej prebiehali rokovania na jar minulého roku, je diametrálne odlišná. Vtedy hrozilo, že eurozóna ako taká môže skončiť. Dnes je situácia oveľa komfortnejšia,“ tvrdí Počiatek. Výsledky rokovaní ministrov financií v Bruseli zhodnotil Počiatkov stranícky kolega Peter Kažimír. „Podľa nás to nevyzerá na výstavbu víťazného oblúka pre ministra financií Ivana Mikloša, ale na náhrobný kameň s epitafom „všetko som zdanil, všetko som predal a potom som všetko zaplatil do Bruselu,“ povedal v utorok Kažimír.
Nový euroval by mal začať fungovať od polovice roka 2013 a nahradiť tak súčasný dočasný ochranný mechanizmus. ESM by mal pritom disponovať efektívnou úverovou kapacitou 500 mld. eur. Aby táto úverová kapacita mohla dosiahnuť najvyššie ratingové hodnotenie, celkový objem nového eurovalu bude predstavovať 700 mld. eur. Z toho má byť 80 mld. eur splatných v prvých troch rokoch, čo znamená, že Slovensko bude musieť reálne zaplatiť 659,2 mil. eur. Zvyšných 620 mld. eur by malo byť splatných na požiadanie. Podiel Slovenska na celkovom dohodnutom objeme ESM v sume 700 mld. eur by podľa nového kľúča predstavoval 5,768 mld. eur.
Slovensko si tak na základný vklad, teda spomínaných takmer 660 mil. eur, bude musieť požičať na finančných trhoch. „Tento objem už máme započítaný v našich projekciách dlhu. Zvýši nám to deficit, ale je to manažovateľné z hľadiska tých projekcií, ktoré máme,“ povedal v utorok Mikloš. Minister dohodnutý kľúč však považuje za akceptovateľný kompromis. Návrh zmeniť podiely krajín do eurovalu predložil v Bruseli prvýkrát práve Mikloš. Postupne sa k nemu pridávali ďalšie krajiny, až napokon ho podporovali všetky nové členské štáty. Výsledný návrh je kompromisom, ktorý predložilo Estónsko.
Samotný nový euroval však európske problémy podľa neho nevyrieši. „Náš pohľad, aj môj osobný, je stále dosť skeptický. Aj príklad Grécka ukazuje, že to nebolo optimálne riešenie,“ konštatuje Mikloš na margo už fungujúceho eurovalu. Súčasťou riešenia podľa neho musí byť aj riešenie problémov bankového sektora. „V tomto zmysle nás ešte čaká veľa práce, ale to, k čomu sa dospelo, je určite pokrokom,“ dodal Mikloš.
Súčasný záchranný fond eurozóny označovaný ako Európsky mechanizmus finančnej stability (EFSF) tvoria prostriedky v celkovej výške 440 mld. eur, potreba zachovať jeho rating však spôsobuje, že krajiny v núdzi môžu využiť iba zhruba 250 mld. eur. Vznik ESM, ktorý má nahradiť EFSF v polovici roka 2013, bude znamenať zdvojnásobenie efektívnej úverovej kapacity. Participáciu Slovenska na novom mechanizme však bude musieť definitívne potvrdiť aj slovenský parlament.
