BRATISLAVA 18. januára (WEBNOVINY) – KSČ patrí medzi naúspešnejšie strany u nás. Ako doposiaľ jedinej sa jej podarilo stať sa štátostranou. Tak si ju pamätá aj väčšina občanov, hovorí historik z Ústavu pamäti národa Martin Lacko. Táto politická frakcia sa začala formovať pred 90 rokmi a s rôznymi politickými obmenami, medzi ktoré patrí aj rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1993, funguje v oboch krajinách dodnes. KSČ vznikla na Ustanovujúcom zjazde v Prahe v máji 1921 ako výsledok povojnovej radikalizácie časti socialistického hnutia v Československu, opisuje historik Juraj Benko z historického ústavu SAV. Strana by však monopol moci zrejme v mierových podmienkach nezískala. Podľa neho na prevzatie moci komunistami v roku 1948 vplývalo niekoľko faktorov: svetová hospodárska kríza, či dve svetové vojny.
Formovanie komunistickej strany na Slovensku
Na Slovensku sa komunistická strana začala formovať 16. – 17. januára 1921 na zjazde v Ľubochni. „Proboľševické politické a odborové organizácie zo Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny sa tu prostredníctvom svojich delegátov prihlásili k tvrdým 21 podmienkam vstupu do KSČ,“ dodal. Podmienky zahŕňali predovšetkým bezpodmienečné podriadenie centru svetového revolučného hnutia – komunistickej Internacionále, ktorá vznikla v Moskve v roku 1919. V máji 1921 sa rozkol v československej sociálnej demokracii definitívne zavŕšil na celoštátnej úrovni – na svojom ustanovujúcom zjazde v Prahe bola založená KSČ a na zlučovačom zjazde koncom októbra 1921 sa zjednotila s inonárodnými komunistickými organizáciami v Československu. Vznikla tak centralizovaná strana, ktorá sa stala pevnou a zároveň destabilizujúcou súčasťou parlamentného systému 1. ČSR. Do roku 1929, keď v dôsledku boľševizácie strany ju opustila značná časť členstva, bola po ruskej komunistickej strane druhou najväčšou komunistickou stranou v Európe, vysvetľuje historik.
Program KSČ bol už od začiatku nastavený tak, aby strana získala politickú moc všetkými dostupnými prostriedkami. KSČ od začiatku odmietala systém parlamentnej demokracie, považovala ju za kamufláž, ktorá má zakryť podstatu kapitalistického poriadku, a presadzovala nastolenie systému podľa boľševického vzoru. Ako však Benko zdôrazňuje, faktom ostáva, že predstavy zakladateľov KSČ nezodpovedali sovietskej realite a určite nemali pred očami stalinský systém, ani režim, ktorý sa začal v Československu budovať po roku 1948.
Gotwaldov ideový tútor Julius Verčík
Takzvaná boľševizácia KSČ sa zavŕšila v roku 1929, kedy sa na čelo strany postavil Klement Gottwald. Od tohto momentu bola strana plne podriadená Moskve. „Tuhý vazalský vzťah sa do roku 1948 len prehlboval a v roku 1948 sa v Československu pod dohľadom sovietskych poradcov a vyškolených domácich aparátčikov nemohol začať budovať iný systém, než existoval v tom čase v Sovietskom zväze – teda na vrchole Stalinovej diktatúry,“ vysvetlil Benko. V súvislosti s menom Klement Gottwald je zaujímavé ďalšie meno, Slovák Július Verčík. Okrem toho, že ide o jedného zo zakladateľov a hlavných predstaviteľov slovenského komunistického hnutia v dvadsiatych rokoch, bol ideovým tútorom neskúseného Gottwalda v čase, keď pôsobil na Slovensku. „Ako však stúpala Gottwaldova hviezda v komunistickej strane, Verčíkova hasla, až nakoniec začiatkom tridsiatych rokov stranu opustil,“ opísal historik.
Na totalitný režim doplatili aj poprední predstavitelia KSČ
Od roku 1948 KSČ preberá moc v Československu a krajina sa na 40 rokov dostáva do izolácie. Totalitný režim, ktorý tu bol nastolený, má na svedomí čistky, prenasledovanie, diskreditáciu nepohodlných osôb medzi intelektuálmi, ale aj vo vlastných radoch. Doplatili na to poprední predstavitelia KSČ, napríklad minister zahraničných vecí Vladimír Clementis bol popravený a budúci prezident ČSSR Gustáv Husák odsúdený za buržoázny nacionalizmus na doživotie. V roku 1960 po rozsiahlej amnestii prezidenta Antonína Novotného Husáka prepustili a v roku 1963, na základe výsledkov činnosti barnabitskej komisie v plnom rozsahu rehabilitovali.
Rozpad totalitného režimu
Po rozpade komunistického bloku na prelome 80. a 90. rokov nemala šancu udržať moc vo svojich rukách ani KSČ. „Tak, ako by bez Sovietskeho zväzu komunistický blok v strednej Európe nevznikol, tak bez neho nemohol ani dlhšie prežiť. Systém bol už dlhšie ekonomicky stagnujúci, všeobecne bola lojalita k režimu v spoločnosti slabá, moc a legitimita jeho establišmentu stála a padala s vývojom v Sovietskom zväze,“ konštatuje Benko.
KSS ostala ako relikt minulej doby
Benko opisuje KSČ pred rokom 1989 ako centralizovanú oligarchickú štátostranu, ideologicky skostnatenú, s vedúcimi kádrami bez schopností a najmä snahy reflektovať vývoj aspoň v takej miere, ako v Sovietskom zväze pred rokom 1989. Lojalita k vedeniu a konformita bola viac cenená ako schopnosti. „Dnešná komunistická strana Slovenska je marginálnou politickou stranou, akou nikdy vo svojich dejinách nebola. Zostala v politickej sfére ako relikt minulej doby, ideologicky značne zakonzervovaná, bez schopnosti kritickej reflexii minulého režimu a momentálne bez potenciálu významnejšie zasiahnuť do politického boja na Slovensku,“ dodáva.
