Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa snažila aktualizovať údaj na výpočet ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Pretože posledný zverejnený výpočet Európskej komisie v sebe nezahŕňa ani dôchodkovú reformu prijatú v minulom roku, ani lepšie ako očakávané výsledky rozpočtu za roky 2021 až 2022 a obrat rozpočtu k vyšším deficitom v roku 2023.
Na chvoste Únie
„Toto neaktualizované číslo tak stále poukazuje na vysoké riziko udržateľnosti a najhoršie umiestnenie Slovenska v rámci EÚ. RRZ sa ho pokúšala aktualizovať o tieto faktory a takýto sprítomnený ukazovateľ vyšiel tesne pod hranicou vysokého rizika,“ informuje predseda rady Ján Tóth.
Slovensko by tak podľa neho dosiahlo, stále nie veľmi lichotivé, siedme najhoršie umiestnenie v rámci EÚ. Aktuálny národný indikátor dlhodobej udržateľnosti je v pásme vysokého rizika a dosahuje historicky najvyššiu úroveň 5,5% HDP.
Eurofondy by podľa ministra Balíka mali viac zohľadňovať potreby regiónov, kohézna politika je základom súdržnosti Únie
Ako však uvádza správa o dlhodobej udržateľnosti, bez vplyvu zmien v druhom pilieri, ktoré RRZ víta z dlhodobého hľadiska, hoci formálne zhoršujú udržateľnosť meranú v prvých 50 rokoch o 0,7% HDP, by udržateľnosť bola tesne pod hranicou vysokého rizika na úrovni 4,7 % HDP.
A teda podľa Tótha mierne nižšia ako napríklad v čase volieb vo februári 2020, aj keď stále veľmi vysoká.
Vojna a pandémia
Za zhoršením dlhodobej udržateľnosti opätovne do pásma vysokého rizika je podľa Tótha predovšetkým vojnová agresia Ruska.
„Vplyv pandémie, ako aj ruská agresia za sebou zanecháva dlhodobé jazvy na našich verejných financiách vo forme nižšieho potenciálu ekonomiky, a teda aj verejných príjmov, a vyššej potreby výdavkov na obranu a energie,“ uvádza Tóth.
A aj keď toto zhoršenie nesúviselo priamo s rozpočtovou politikou vlády, ozdravovanie verejných financií je potrebné do budúcnosti podľa RRZ čo najskôr naplánovať, nakoľko už vidia postupne odznievať aj poslednú energo krízu.
Vzťah medzi bohatstvom a pôrodnosťou neexistuje, analytik však poukazuje na komplikácie klesajúcej populácie
„O to viac treba podporiť výzvu nového ministra financií, aby budúci tvorcovia rozpočtových politík už v súčasnosti verejne komunikovali kredibilné návrhy na ozdravovanie verejných financií a mohli sme tak mať o týchto konsolidačných stratégiách kvalitnú verejnú diskusiu,“ myslí si Tóth.
Napríklad, podľa programu stability by toto uzdravovanie malo ísť tempom 1,3 mld. eur ročne pre najbližšie tri roky.