POPRAD 14. mája (WEBNOVINY) – Podnikatelia zo Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry zo sekcie Štrbské Pleso podporujú návrh zonácie Tatranského národného parku (TANAP), pripravený ministerstvom životného prostredia. Podnikatelia zo Štrbského Plesa sa pripájajú k podpornému stanovisku Asociácie horských sídiel Slovenska, ktorá tiež podporila návrh zonácie. „Odmietame tvrdenia, že v zonácii TANAP-u sa v prvom rade zohľadňovali záujmy tu pôsobiacich podnikateľov či akýchsi miestnych developerov v cestovnom ruchu,“ uviedol na brífingu vo Vysokých Tatrách Ján Renko zo Združenia cestovného ruchu. Ako povedal Renko, územia, kde by sa mal v budúcnosti rozvíjať cestovný ruch podľa novej zonácie, boli a sú trvalo poznačené činnosťou človeka. Navrhované zóny cestovného ruchu sú podľa Renka kľúčom k trvalo udržateľnému turizmu.
Jednou z rozvojových zón v oblasti Štrbského Plesa je projekt Riečavy, ktorej súčasťou je zjazdovka zo Štrbského Plesa až do Tatranskej Štrby. „Sme tu za primerané využitie horského prostredia pre turizmus bez zvyšovania negatívnych dopadov všade tam, kde jeho vplyv sa už prejavil,“ uviedol Renko. Súčasný návrh zonácie podľa neho napravuje anomálie, ktoré sa na území Tatier dejú od roku 1949, keď sa tatranské osady, cesty, bežecké trate, vleky a zjazdovky poňali do prírodných rezervácií. „Táto zonácia v plnej miere túto anomáliu napráva,“ povedal Renko. V oblasti Štrbského Plesa podľa Renka zonácia predpokladá len skvalitnenie toho, čo tam bolo už v 40-tych rokoch minulého storočia, ešte pred zriadením národného parku. Primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš vníma aktivitu podnikateľov zo Štrbského Plesa ako počin ľudí, ktorí tu žijú desaťročia a poznajú prostredie.
K podpornému stanovisku podnikateľov zo Štrbského Plesa sa pripája aj obec Ždiar a spoločnosť Skicentrum Strednica – Ždiar, a.s., ktorej sa zonácia dotýka. Ždiarčania vlastnia v Belianskych Tatrách približne 500 hektárov lesov a lúk. Akcionármi spoločnosti sú vlastníci pozemkov. „Naši odporcovia hovoria o tom, že my chceme vstúpiť do srdca prírodnej rezervácie Belianske Tatry. Nikdy to tak nebolo, ani tak nebude. Nás obvinili, že chceme odlesniť 150 hektárov v tejto lokalite. Absolútna blbosť. Je pravda, že chceme rozšíriť stredisko. Rozhodli sme sa urobiť jednu sedačkovú lanovku, ale nie 150 hektárov, ale päť hektárov,“ povedal riaditeľ spoločnosti a zástupca starostu obce Ždiar Marián Bekeš. Nová zjazdovka podľa Bekeša priamo nadväzuje na existujúci lyžiarsky areál na okraji prírodnej rezervácie. „Rozhodli sme sa pripojiť k tejto aktivite, lebo vidíme, že opäť chce niekto manipulovať s našim vlastníctvom,“ dodal Bekeš. Ždiarčania podľa neho ponúkli do rezervácie 500 hektárov pozemkov, na cestovný ruch žiadajú len päť hektárov.
Navrhované rozvojové zóny pre cestovný ruch, s ktorými počítal návrh zonácie TANAP-u, nemajú podľa náčelníka Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Jozefa Lukáča opodstatnenie v zákone. Problém pôvodného návrhu zonácie TANAP-u je oveľa širší ako len rozvojové územia pre cestovný ruch. Návrh zonácie Tatranského národného parku počítal s ťažbou a výrubom lesa na ploche 8 000 hektárov v najprísnejšie chránených územiach. „To nemá obdobu,“ uviedol pre SITA Lukáč. Konkrétne v Ždiari malo ísť až o 200 hektárov, v oblasti Štrbského Plesa o 500 hektárov. Aj to bol dôvod prečo LZ VLK podalo hromadnú pripomienku k zonácii TANAP-u, ktorú podporilo 11 500 ľudí z celého Slovenska.
SITA