Vláda by sa podľa zamestnávateľov pri prijímaní opatrení na podporu ekonomiky zasiahnutej hrozbou šírenia koronavírusu mala zamerať na kompenzáciu nákladov na zamestnancov a na zlepšenie cash-flow podnikateľských subjektov.
Uvádza sa to v spoločnej tlačovej správe Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Republikovej únie zamestnávateľov, Asociácie priemyselných zväzov SR, Klubu 500 a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorú agentúre SITA poskytla hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Zamestnanci nie sú v práci
Pätica zamestnávateľských organizácií žiada, aby štát hradil časť osobných nákladov zamestnávateľov počas obdobia, kedy nie je zamestnanec v práci pre prekážky na strane zamestnávateľa.
Viac k téme Ekonomické dopady koronavírusu
Náhrada, ktorá prináleží zamestnancovi, by sa podľa zamestnávateľov mala zvýšiť na 80 % jeho priemerného zárobku. Dôvodmi by bolo dočasné uzavretie alebo obmedzenie prevádzky v dôsledku obmedzenia dopytu po poskytovaných službách alebo obmedzení odbytu výrobkov, nemožnosť prideľovania práce zamestnancom z dôvodov neprítomnosti väčšieho počtu zamestnancov (karanténa, PN, OČR), alebo pri výpadku vstupov surovín, služieb, súčiastok, podkladov.
Matovič chce odvolať šéfa štátnych rezerv Kičuru, jeho konanie vraj ohrozuje zdravie Slovákov (video)
Zamestnávateľovi by sa malo umožniť prejsť na uvedený režim aj bez predchádzajúceho súhlasu odborov. Zamestnávateľovi by štát vyplatil mesačný príspevok vo výške 70 % priemerného zárobku zamestnanca. Toto obdobie by bolo oslobodené od platenia zdravotných a sociálnych odvodov a dane z príjmov fyzických osôb.
Dočasné pozastavenie živnosti
Ďalším opatrením by podľa zamestnávateľov malo byť zavedenie kompenzácie nákladov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Štát by mal umožniť dočasné pozastavenie živnosti a vyplatiť SZČO príspevok v sume 70 % jeho priemerného zárobku, minimálne vo výške minimálnej mzdy za marec až jún tohto roka za podmienky dočasného prerušenia živnosti.
V tomto období by bola SZČO oslobodená od platenia zdravotných a sociálnych odvodov a dane z príjmov fyzických osôb. Štát by tiež mal podľa zamestnávateľov prevziať náklady na zamestnancov, ktorí sú pre karanténu na OČR, príp. PN.
Viac k téme Koronavírus
Ide o zavedenie nového inštitútu karanténnej PN alebo OČR pre prípady, kedy zamestnancovi, alebo rodinnému príslušníkovi bola nariadená karanténa, bol z dôvodu choroby uznaný za dočasne PN, musí sa starať o dieťa pre uzavretie školského zariadenia, dočasné uzatvorenie prevádzky z dôvodu rozhodnutia príslušných úradov.
„Navrhujeme preplatiť vynaložené výdavky zamestnávateľov na týchto zamestnancov od účinnosti vyhlásenia núdzového stavu v SR, dňa 11. marca 2020,“ uviedli zamestnávatelia.
Lepšie moratórium na splácanie úverov
Cash-flow podnikateľských subjektov by malo zlepšiť moratórium na splácanie úverových a lízingových zmlúv. „Dlžníkovi by sa posunula povinnosť uhrádzať splátky z úverových a lízingových zmlúv (istina + úroky), dlžníkovi by zostalo zachované oprávnenie riadne plniť platobné povinnosti z uvedených zmlúv,“ žiadajú zamestnávatelia.
Toto moratóriu by bolo platné do konca tohto roka, jeho trvanie by mohla vláda predĺžiť nariadením. Platnosť a účinnosť uvedených zmlúv by sa predĺžila o čas trvania moratória.
Britov trápia zásoby toaletného papiera, dvojica vytvorila online kalkulačku na spotrebu
„V prípade zmlúv, ktoré by mali končiť počas trvania pohotovostného stavu, sa tieto zmluvy predlžujú do 31. 12. 2020, všetko bez záznamu v registri,“ navrhli zamestnávatelia.
Alokovanie prostriedkov v bankách
Medzi ďalšie opatrenia patrí alokovanie prostriedkov v Eximbanke a Slovenskej záručnej a rozvojovej banke na poskytovanie bezúročných prevádzkových úverov, odloženie platieb štátu, mestám a obciam, pozastavenie vybraných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, najmä podania návrhov a pozastavenie ustanovení o hromadnom prepúšťaní zamestnancov.
„Mnohé predovšetkým menšie podniky a živnostníci majú momentálne minimálne, v horšom prípade žiadne tržby,“ uviedla hovorkyňa AZZZ pre agentúru SITA. Ak aj určitú rezervu majú, stačiť im podľa nej bude len na pár týždňov.
„Opatrenia by sa mali preto čím skôr implementovať do praxe, nakoľko flexibilita a reakčný čas je v týchto časoch veľmi kľúčový. Po vzore iných európskych krajín by sme preto v tomto smere uvitali ešte razantnejšiu podporu, aby sa zabránilo kolapsu podnikateľského sektora,“ dodala hovorkyňa.