V tradičnom prostredí bol Veľkonočný pondelok dňom očistných a plodnostných úkonov, z ktorých mnohé poznáme dodnes. Ako pre agentúru SITA vysvetlila etnologička Katarína Babčáková, polievanie čerstvou potočnou vodou či hodenie dievok do potoka malo symbolizovať tak očistu od chorôb a všetkého zlého, ako aj zabezpečenie zdravia, krásy a plodnosti. Voda totiž čistí i oplodňuje zem.
Odmena za polievanie a šibanie
„Naším územím prechádza pomyselná hranica západnej a východnej obradovosti, a tak, kým na západnom Slovensku sa mladá sila rastu a plodnosti i očista od zlého robila prostredníctvom korbáčov z mladých zelených prútov, na východe sa zachovalo polievanie dievok, nositeliek nového života,“ opísala Babčáková tradície. Odmenou za toto polievanie či šibanie bolo maľované vajíčko, kraslica či „pisanka“.
Šibačku a oblievačku tu máme minimálne 2 000 rokov. Je v rozpore s vierou? - VIDEO
„Vajce je symbolom plodnosti, nového života, znovuzrodenia. V slovanských náleziskách je známe už v 6. storočí. Boli zdobené farbami života a slnka, červenou a žltou, symbolmi kruhu, kríža, rozety, rastlín,“ doplnila etnologička. Na zdobenie pritom používali odvary, vosk a slamu.
Forma tradícií sa mení
V súčasnosti sa však forma trávenia veľkonočných sviatkov i dodržiavanie tradícií podľa Babčákivej mení. Menej sa navštevujú chrámy a sviatky sa podľa nej stávajú dňami voľna, akousi dovolenkou, na rozdiel od posvätného času, ktorým boli v minulosti.
„Vo veľkej miere sa aj individualizujú, rodiny ich trávia samostatne, bez účasti na spoločnom svätení či slávení v komunite. Aj z tohoto dôvodu sa mnohé tradičné prejavy, ako sú obchôdzky šibačov či polievačov, vytrácajú, a stávajú sa skôr organizovanou aktivitou príslušníkov folklórneho hnutia,“ poznamenala etnologička.