15. mája uplynul presne rok od atentátu na premiéra Roberta Fica, na ktorého v Handlovej vystrelil 71-ročný Juraj Cintula. Kam sa posunula slovenská spoločnosť za uplynulé obdobie, aká je nálada v spoločnosti a či sa zmenilo správanie politikov sme sa pýtali politológa Radoslava Štefančíka.
Fico rok po atentáte: Nemám traumu, videl som aj nové videá zo streľby. Zlyhala predovšetkým opozícia a médiá
„Mal som v ten deň home office, sedel som za počítačom a z ničoho nič mi začali volať novinári. Bol som najskôr prekvapený, lebo som nevedel pochopiť ako je toto možné v jednej civilizovanej krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie. Dokonca si pamätám, že mi prišlo fyzicky zle z tej informácie a uvedomenia si, že niečo také je na Slovensku možné,“ spomínal si politológ Štefančík na deň atentátu s tým, že všetci si priali, aby sa Robert Fico čo najskôr z toho dostal.
V rozhovore s politológom Radoslavom Štefančíkom sa ďalej dozviete:
- aká je nálada v spoločnosti na Slovensku a prečo je po atentáte na premiéra intenzita polarizácie ešte väčšia
- čo hovorí na informáciu, že narastá počet nenávistných prejavov a je vysoká pravdepodobnosť ďalšieho útoku na verejného činiteľa
- aké chyby urobil Smer-SSD v komunikácii v súvislosti s atentátom na premiéra
- zhodnotenie správania opozície, ktorá čelí kritike, že neprešla žiadnou sebareflexiou
- ako bojovať proti radikálnej a agresívnej rétorike
- či sú ohrozené demokratické štruktúry po roku 2024, keď sa stal aj atentát na Donalda Trumpa
Polarizácia spoločnosti
Politológ pripomenul, že bezprostredne po útoku na Roberta Fica sa objavili dva smery ako na atentát zareagovať. „Ten prvý smer, alebo prvé krídlo aj v rámci Smeru prezentoval Robert Kaliňák, ktorý sa snažil situáciu upokojovať a skutočne sa prezentoval takým zmierlivým vyjadrovaním. Zatiaľ čo napríklad Andrej Danko alebo Ľuboš Blaha boli mimoriadne radikálni, otvárali rôzne konšpirácie, že kto je vlastne všetko za tým. A treba povedať, že od momentu, ako sa predseda vlády prebudil, respektíve začal pracovne fungovať, ako keby to krídlo Roberta Kaliňáka ustúpilo do úzadia a zvíťazil práve ten polarizačný efekt,“ hovorí Štefančík.
Podľa odborníka nie len strana Smer, ale mnoho ďalších politických strán je populistických. Základom populizmu je vyvolávanie alebo prehlbovanie polarizácie, pretože rôzne výskumy politologické, sociologické, či aj psychologické ukazujú, že pokiaľ je nejaké posolstvo, ktoré vyvoláva polarizáciu, efektívnejšie to mobilizuje voličov.
