BRATISLAVA 19. augusta (WebNoviny.sk) – Napriek tomu, že z pohľadu západoeurópskych politikov prinášala väčšia otvorenosť Československa v druhej polovici 60. rokov najmä možnosti lepšej hospodárskej spolupráce, rýchle politické zmeny v roku 1968 amerických, britských aj francúzskych politikov skôr znepokojovali.
Ako ďalej pre agentúru SITA uviedol historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Adam Hudek, spôsob akým vlády západných veľmocí pristupovali k československému obrodnému procesu, definovala realita studenej vojny.
Komunistická strana si po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy upevňovala moc aj v armáde
„Pre USA, Veľkú Britániu, Francúzsko a Západné Nemecko boli prvoradé vzťahy s Moskvou. V 60. rokoch tieto kontakty definovala snaha o tzv. détente, teda uvoľňovanie napätia medzi Východným a Západným blokom vrátane obmedzovania počtu jadrových zbraní. Západné krajiny akceptovali nedotknuteľnosť sovietskej sféry vplyvu, stredná Európa bola mimo ich záujmu a nechceli provokovať Moskvu otvorenou podporou československého liberalizačného procesu,“ povedal.
Ochladenie vzťahov bolo krátkodobé
Politici na západe si podľa historika uvedomovali, že každý prejav západných sympatií by Dubčekovmu vedeniu v očiach Moskvy len uškodil. „Ich postoj najlepšie vystihuje vyhlásenie Willyho Brandta, vtedajšieho ministra zahraničných vecí Západného Nemecka: ´Najlepšie, čo môžeme pre Prahu urobiť, je, že neurobíme nič´.“
Keď 23. júla 1968 na tlačovej besede State departmentu USA (americké ministerstvo zahraničia) odznela novinárska otázka, aká bude americká reakcia na pohyb vojsk Varšavskej zmluvy okolo československých hraníc, odpoveď bola lakonická: „Žiadna. Nerobíme s tým nič.“,“ zdôraznil Hudek, podľa ktorého si Západ možno lepšie ako československé vedenie uvedomoval, že Moskva s liberalizačným v ČSSR nemôže súhlasiť.
Prezident Kiska požiadal o vystúpenie v RTVS k 50. výročiu vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR
„Paradoxne, v globálnom kontexte bol československý demokratický proces z pohľadu Západu skôr škodlivý, pretože panovali obavy, že nevyhnutná sovietska reakcia bude mať podobu opätovného ´uťahovania skrutiek´, čo sa automaticky prejaví aj na zhoršení vzťahov so Západom. Ako sa však ukázalo, ochladenie vzťahov po invázii Varšavského paktu do Československa bolo nakoniec len krátkodobé a na začiatku 70. rokov politika zlepšovania vzťahov medzi Západom a Východom pokračovala nerušene ďalej,“ dodal historik.
Počty zranených sa líšili
SR a ČR si v utorok pripomenú 50. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšej ČSSR. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991.
Nádeje vkladané v roku 1968 do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ, bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.
Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.
