BRATISLAVA 29. marca (WebNoviny.sk) – Zastropovaním veku odchodu do dôchodku na 64 rokov sa občania stali obeťami nezodpovedného pokusu politikov, ako sa na úkor budúcnosti zapáčiť dnešným voličom. V reakcii na zastropovanie veku odchodu do dôchodku to uviedol generálny riaditeľ dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) Poštovej banky Martin Kaňa.
Noví penzisti tak podľa neho budú na dôchodku v priemere dlhšie, než ich predchodcovia. Výsledkom bude, že ich oproti pôvodnému systému pribudne, kým pracujúcich ľudí bude menej.
„Slovenská populácia starne a kým dnes na jedného dôchodcu pripadá 2,5 pracujúceho človeka, v roku 2070 ich bude ešte o jedného menej. Z toho vyplýva jediné: penzie sa buď znížia, alebo ich bude musieť dotovať štát,“ upozornil.
Životná úroveň pracujúcich sa môže znížiť
Ďalšou možnosťou podľa šéfa DSS je, že štát vykryje straty v dôchodkovom systéme vyššími daňami a odvodmi, čím zníži životnú úroveň pracujúcich ľudí. Na nové pravidlá totiž ľudia doplatia podľa odhadov o desať až dvadsať rokov.
„Teda vtedy, keď už tí, čo tento experiment presadili, s vysokou pravdepodobnosťou pri moci nebudú. Problém s financovaním dôchodkov tak budú musieť riešiť penzisti a politici budúcnosti,“ tvrdí Kaňa. Problém sa podľa neho týka aj tých, ktorých penzia v najbližších dekádach ešte čaká. „Môžeme sebecky dúfať, že sa nám na dôchodky poskladajú naše deti, ktorým štát zvýši dane a odvody, a tým zníži ich životnú úroveň,“ varuje.
Matovič upozorňuje na nespravodlivosť dôchodkového stropu, zákon nerozlišuje odpracované roky
Jediným riešením ako nezostať v neistote, je podľa šéfa DSS Poštovej banky na dôchodok si dobrovoľne šetriť v druhom či treťom pilieri alebo inou formou. Upozorňuje však na to, že každý rok na Slovensku pribúda približne 80 tisíc absolventov škôl, pričom len tretina z nich vstupuje do druhého piliera. „Ostatní veria v ‚štátne istoty‘,“ dodal.
Odborári ukončujú petíciu
Schválenie ústavného zákona o zavedení stropu na dôchodkový vek oceňuje predsedníctvo Odborového zväzu KOVO. „Sme veľmi radi, že tento návrh prešiel aj v druhom a treťom čítaní v parlamente a ďakujeme za podporu našej snahy nielen poslancom, ale aj všetkým ľuďom, ktorí podpísali petíciu za referendum o zastropovaní dôchodkového veku,“ uviedli kováci v tlačovej správe.
Petičnú akciu, počas ktorej kováci vyzbierali 290 tisíc podpisov za referendum o stanovení hranice pre dôchodkový vek, tak OZ KOVO ukončuje.
Podmienky na podnikanie sa pre politické napätie zhoršujú, firmy zvyšujú investície do technológií
Parlament schválil ústavný zákon od poslancov za Smer-SD, ktorým sa od júla tohto roka zavedie strop na dôchodkový vek na úrovni 64 rokov. Žena, ktorá vychovala jedno dieťa, bude mať právo ísť do dôchodku najneskôr v 63,5 roku. Ak žena vychovala dve deti, bude môcť ísť do penzie najneskôr v 63 rokoch a žena s tromi a viacerými vychovanými deťmi bude mať strop na dôchodkový vek na úrovni 62,5 roku.
Dodatok o minimálnej mzde
Za schválenie ústavného zákona hlasovalo 91 poslancov, 37 bolo proti a 15 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania. Zavedenie stropu na penzijný vek okrem poslancov za Smer-SD podporili poslanci za SNS, Sme rodina, ĽS Naše Slovensko, traja poslanci za Most-Híd a nezaradení poslanci Alena Bašistová, Rastislav Holúbek, Juraj Kolesár, Peter Marček a Martina Šimkovičová.
Schválený ústavný zákon obsahuje aj ustanovenia o tom, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, ako aj o tom, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok.
Zavedenie dôchodkového stropu je absolútne neadekvátne, návrh kritizuje aj obchodná komora
Do ústavného zákona vložili poslanci za Smer-SD aj ustanovenia o minimálnej mzde. V návrhu ústavného zákona sa uvádza, že „každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda“. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ústavný zákon ponecháva na obyčajný zákon.