BRATISLAVA 23. mája (Webnoviny.sk) – Byť ombudsmanom nie je povolanie, je to poslanie, obetavá práca pre ľudí, ktorí sa nevedia dovolať spravodlivosti. Pripomenul to pre médiá prezident SR Andrej Kiska po stredajšom stretnutí s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou.
Novela zákona o Policajnom zbore
Hlava štátu sa oboznámila so zisteniami ombudsmanky, ktoré predložila aj parlamentu. Diskutovali aj o pripravovanej novele zákona o Policajnom zbore a o kontrole nad políciou.
„Vyjadrili sme spoločne pochybnosť o tom, že ak má dozorovať políciu niekto, kto vyšiel z Policajného zboru a zase sa po určitom čase vráti. Bude to skutočne ten objektívny človek?“ kladie otázku prezident SR. Šéf policajnej inšpekcie síce bude spadať pod vládu a nie pod ministerstvo vnútra, no zároveň bude vedieť, že vyšiel z polície a do polície sa vráti.
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová po stretnutí s hlavou štátu v Prezidentskom paláci v Bratislave k téme dodala, že návrh zmien nechce hodnotiť pred ich prijatím a pred určením šéfa policajnej inšpekcie.
Nezávislosť policajnej inšpekcie
Ombudsmanka pripomenula, že navrhovaná novela zákona o Policajnom zbore, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní okrem iného predpokladá, že šéfom policajnej inšpekcie by sa mal stať príslušník Policajného zboru. „Od osobnosti bude neskutočne veľa záležať, ako sa potom bude nezávislá inšpekcia vykonávať,“ konštatovala.
Patakyová dodala, že „zabezpečenie nezávislosti je kľúčovým problémom pri každej jednej funkcii, ktorá by mala byť vykonávaná nezávisle, to sa rovnako týka aj výkonu verejného ochrancu práv“. Podľa nej je to osobitne dôležité i v prípade funkcie riaditeľa policajnej inšpekcie „z toho dôvodu, že sú tam isté nánosy z predchádzajúceho obdobia“.
Na nezávislosť policajnej inšpekcie nás vyzývajú aj medzinárodné organizácie, medzi nimi i Výbor OSN proti mučeniu. „A pri nezávislosti vždy vzniká otázka, či to má byť príslušník Policajného zboru, ktorý pozná domácu kuchyňu a vie o postupoch, tým pádom ich vie aj čítať, ale zároveň pri nezávislom výkone sa do toho istého zboru potom má aj vrátiť,“ objasnila Patakyová.
Podľa nej preto veľmi záleží na osobe, pretože to nebude jednoduché z hľadiska profesionálneho, ani z hľadiska ľudského.
Správa o činnosti verejného ochrancu práv
Poslanci Národnej rady SR v stredu vzali na vedomie Správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2017, v ktorej ombudsmanka poukazuje na niektoré dlhodobé problémy v oblasti dodržiavania ľudských práv na Slovensku, napríklad na súdne prieťahy či na prípady ponižujúceho zaobchádzania a mučenia.
Ombudsmanka v stredu informovala prezidenta republiky nielen o nej, ale i o jej mimoriadnej správe z februára tohto roka venovanej reštitúciám. Patakyová v tejto správe poukázala na neúmernú dĺžku reštitučných konaní a vyše 9 000 ešte neuzavretých prípadov. Ombudsmanka verí, že rozhodovanie sa zrýchli a reštitučné nároky osôb sa vyriešia ešte za ich života. Ak by sa totiž situácia nezmenila, niektoré spory by sa mohli riešiť až 40 rokov.
Hovorili aj o riešení rómskej problematiky. Ombudsmanka podľa prezidenta „často rieši otázky, ako sa pristupuje k riešeniu rómskej problematiky, že sa namiesto toho, aby sme hovorili o kriminalite, tak sa často dávajú tomu nálepky a spoločnosť stále zbytočne polarizujeme“. Politici sa podľa Kisku „ako keby boja hovoriť o tom, aké príležitosti, aké výzvy máme pri riešení rómskej problematiky. Nechávajú potom túto tému otvárať extrémistom, ktorí sa potom kvázi tvária, že sú jediní, ktorí túto otázku chcú riešiť“.
