Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) si v pondelok pripomenul 78. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe pri hrobe neznámeho vojaka. Ako ďalej uviedol pre médiá, prekvapuje ho, že istá časť spoločnosti volá po extrémizme.
„Nie je možné, aby sme tých ľudí, ktorí spochybňujú Slovenské národné povstanie a boj proti nacizmu, volili do Národnej rady (NR) SR, a nedajbože, do vlády. Dnes tým, že sme položili vence za hrdinov, ktorí padli za našu slobodu, sme zároveň spomínali aj na tých hrdinov, ktorí dnes bojujú proti agresívnemu režimu ruského prezidenta Vladimíra Putina,“ dodal Naď.
Pripomíname si 78. výročie ukončenia II. svetovej vojny. Čo ovplyvnilo zaradenie Slovenska k víťazným krajinám?
Preto sa spolu s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom (Demokrati), prezidentkou Zuzanou Čaputovou a predsedom NR SR Borisom Kollárom (Sme rodina) rozhodli položiť vence pri hrobe neznámeho vojaka, a nie na bratislavskom pamätníku Slavín.
Mier agresora
V pondelok si pripomíname koniec 2. svetovej vojny, ktorá za sebou zanechala 80 miliónov obetí. Ako ďalej v tlačovej správe informovala dočasne poverená ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová, mnohí stále odmietajú prijať fakt, že z národa, ktorý nás v roku 1945 oslobodil od fašizmu a nacistov, je dnes agresor.
Štefanec: Skutočný a trvalý mier v Európe prináša len Únia
„Verili sme, že takéto hrôzy sa už nikdy nemôžu zopakovať. Lenže už 15 mesiacov máme vojnu za našimi hranicami a jej nepriame dôsledky pociťujeme všetci. Ruské okupačné vojská na Ukrajine bombardujú mestá a dediny, rabujú, zabíjajú ženy, deti, a dopúšťajú sa najohavnejších vojnových zločinov,“ uviedla Remišová.
Dodala, že Rusko sa nám vyhráža použitím jadrových zbraní a rozpútaním globálneho konfliktu. Celé medzinárodné spoločenstvo musí podľa ministerky spraviť všetko preto, aby sa mier vrátil do Európy, aby bolo rešpektované medzinárodné právo a vojnoví zločinci boli odsúdení a spravodlivo potrestaní.
Heger sa vzdal funkcie povereného premiéra, prezidentke navrhoval aj iné riešenia (video+foto)
„Mier agresora nie je mier, ale diktát. Žiaľ, aj na Slovensku sú politici, ktorí by za také niečo okamžite zdvihli ruku. Aj o tom, kam bude patriť Slovensko a či budeme mať ruské tanky možno už pri našich hraniciach, sa rozhodne v septembrových voľbách,“ myslí si Remišová.
Deň boja proti fašizmu
Podľa hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) nie je mier samozrejmou hodnotou ani v súčasnom svete. Ako ďalej napísalo na sociálnej sieti, zmyslom Dňa boja proti fašizmu okrem iného je aj pripomenutie si zhubných následkov šialených ideológií neznášanlivosti a rasizmu.
„Na konci tohto vojnového besnenia zostali milióny mŕtvych a zbedačené krajiny. Každý v rámci svojich možností by mal urobiť všetko pre to, aby sme my a naše deti nemuseli nikdy vojnové hrôzy zažívať. Máme v úcte pamiatku našich hrdinov z domáceho aj európskeho bojiska, ktorí neváhali so zbraňou v ruke vystúpiť za našu slobodu a demokraciu,“ uviedlo hnutie.
Výročie ukončenia druhej svetovej vojny si pripomenulo i hnutie Republika. Tvrdí, že chcú urobiť všetko pre to, aby sa takáto tragédia neopakovala.
„Spomíname na ľudí, ktorí boli počas tejto vojny zabití alebo odvážne položili svoje životy za iných. Chcem zdôrazniť, že hnutie Republika je jasne antifašistickým hnutím – a to nielen smerom k minulosti, ale aj smerom k prítomnosti a budúcnosti,“ uviedol predseda hnutia Milan Uhrík v tlačovej správe. Dodal, že Republika sa vždy bude stavať voči tým, ktorí štvú do vojny a chcú obmedzovať slobody ľudí.
Derie sa do spoločnosti
„Keď sa pozrieme na súčasnú situáciu, fašizmus sa tu stále derie do našej spoločnosti. Fašizmus má na svedomí desiatky miliónov ľudí počas druhej svetovej vojny. Vyrástol na populizme a manipulácii. Je dôležité, aby sme si nedovolili zobrať slobodu, demokraciu, pretože je to najväčším benefitom, aký môže spoločenstvo mať,“ povedal Eduard Heger (Demokrati). Dodal, že je potrebné odmietnuť nenávisť, pretože na nej bol postavený aj fašizmus.
Európa si v pondelok pripomína 78. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína, podpísali 8. mája 1945 dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka. Druhá svetová vojna sa tak v Európe oficiálne skončila. Keďže v čase, keď dokument vstúpil do platnosti bol v Moskve pre časový posun už nasledujúci deň, v Rusku a niektorých postsovietskych štátoch si koniec bojov na európskom kontinente pripomínajú 9. mája. Bezpodmienečnú kapituláciu pritom nemecká branná moc podpísala už 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši. Sovietsky zväz však následne tvrdil, že jeho zástupca na akte nemal potrebné právomoci, preto trval na opakovaní celej veci.