BRATISLAVA 21. augusta (WEBNOIVNY) – V piatok si Slováci i Česi pripomínajú 47. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ktorá zmarila nádeje vkladané do demokratizačného procesu v komunistickej strane.
Pražská jar, s ktorou sa spája predovšetkým meno Alexandra Dubčeka, bola pochovaná v noci z 20. na 21. augusta. Krátko pred polnocou 20. augusta 1968 vtrhli vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie Československa.
Na „akte internacionálnej solidarity“ sa nepodieľalo Rumunsko. Okupácia si vyžiadala 108 obetí na ľudských životoch a stovky zranených.
Ríša zla sa prebúdza
Tragédie si treba pamätať, aby sme nedopustili ich opakovanie. Pri príležitosti 47. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa na to apeluje poslanec za SaS Peter Osuský.
„Ulicami hrmeli tanky. Ľudia im išli v ústrety s holými rukami. Posielali preč vojakov, z ktorých mnohí ani nevedeli, prečo sú tu a kam ich poslali. Postavili sa proti brutálnej sile a mnohí na to doplatili. Musíme si pamäť, čo znamenala ´dočasnosť´ a ako dlho trvalo, kým poslední ´spriatelení´ vojaci odišli,“ dodáva Osuský.
Zároveň pripomína, že pamätná tabuľa na budove Univerzity Komenského v Bratislave nesie jasné posolstvo o tragickom konci jednotlivcov. „Ale 21. august 1968 bol i tragédiou generácií tých, ktorým poznačil osudy. Napriek tomu aj smutné výročia si treba pripomínať, a to najmä vtedy, ak sa ríša zla prebúdza a ak jej propaganda robí z agresora záchrancu,“ hovorí Osuský.
Text na mramore podľa neho pomenúva veci jasne, zabíjanie neeufemizuje formuláciami typu „tragicky zahynul“. „Pomenúva zločin i páchateľa na pomoc našej pamäti i pamäti tých, čo prídu po nás. A pre výstrahu všetkým, ktorí si myslia, že dejiny sa nemôžu opakovať. Karel Kryl spieval o ´polibcích s chutí hořkých mandlí.´ Strana Sloboda a Solidarita nezabúda,“ uzatvára Osuský.
Radičová: Zločineckú okupáciu zo '68 mnohí ospravedlňujú
Udalosti roku 1968 by sa mali uzavrieť, myslí si Duleba
Obete okupácie si nectíme dostatočne, tvrdia politickí väzni
August ´68 nám stále pripomína krehkosť slobody
Vpádu vojsk Varšavskej zmluvy zostáva stále živou a silnou spomienkou na to, ako sa brutálnou vojenskou silou dalo potlačiť smerovanie spoločnosti k väčšej slobode a právam občanov. Uvádza to strana Most-Híd vo svojom vyhlásení, ktoré agentúre SITA sprístupnil hovorca strany Matej Kováč. Ako ďalej uvádzajú, táto vojenská intervencia spôsobila zakonzervovanie vtedajšieho stavu na ďalšie dve desaťročia.
„Preto aj udalosti v susednej Ukrajine, ktorá je stále sužovaná prítomnosťou cudzích vojsk na jej území, nemusia mať jednoduché a rýchle rozuzlenie, ako by niektorí čakali. Môžu znamenať dlhodobú stagnáciu a neschopnosť vymaniť sa z problémov, ktorým by táto krajina čelila aj bez zásahov zvonku,“ píše sa vo vyhlásení.
Strana pripomína, že súčasnosti v Európe dominujú dve hlavné témy, ktorými sú osud Grécka a príliv migrantov do krajín Európskej únie. „Zabúdame pritom na to, že za našimi východnými hranicami sa na situácii, ktorá tu bola pred rokom, nezmenilo nič podstatné k lepšiemu. Rusko svojou zahraničnou politikou a rôznymi vojenskými cvičeniami neustále demonštruje svoju silu a hrozí susedným krajinám,“ myslí si Most-Híd. Slovensko by preto malo byť aktívnejšie v spoločnej obrannej politike Severoatlantickej aliancie, lebo „jedine toto zoskupenie štátov môže garantovať aj našu bezpečnosť a slobodu“. August ´68 by mal byť pre nás mementom, že sloboda nie je samozrejmosťou a je veľmi krehkou hodnotou, ktorú je potrebné neustále chrániť.
Brežnev nadlho udusil nádej na viac slobody v našej krajine
Vstup vojsk Varšavskej zmluvy nebola podľa predsedu KDH Jána Figeľa ani bratská, ani pomoc, ale brutálna invázia vojsk cudzích štátov a následná okupácia republiky na vyše dve desaťročia. Ako povedal Figeľ v piatok pre agentúru SITA, v línii komunistickej ideológie bola nielen sloboda človeka podriadená záujmu celku, ale aj suverenita štátu podriadená záujmu socialistickej internacionály. „Neboli sme výnimkou, pretože by sa systém zvnútra rozpadol veľmi rýchlo. Bol udržiavaný násilím a klamlivou ideológiou,“ konštatoval.
Stratégia upierania slobody, nezávislosti a štátnej suverenity, zaberania cudzieho územia v zónach vplyvu či v „blízkom zahraničí“ nie je podľa Figeľa v našom priestore minulosťou. „V 20. storočí náš štát zažil anexie v období dominancie nacizmu a fašizmu – zo západu, juhu i severu. Ale aj z východu, za komunizmu. Stalin sa v roku 1944 rozhodol pripojiť k Sovietskemu zväzu územie Zakarpatska, ktoré bolo ako Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Bolo to v priamom rozpore s dvojstrannou zmluvou z roku 1943. Naša republika sa tak medzi víťaznými vojnovými štátmi stala jedinou krajinou, ktorej územie bolo po vojne zmenšené,“ upozornil predseda KDH.
Keď sa počas Pražskej jari začalo za Dubčeka Československo usilovať o nebývalé demokratizačné reformy v rámci socialistického tábora, uplatnil podľa Figeľa Brežnevov moskovský režim doktrínu obmedzenej suverenity. „Vojskami tento proces zastavil a nadlho udusil nádej na viac slobody v našej krajine. Hrubé porušovanie práva na východ od nás pokračuje však aj v dobe demokracie, akoby podľa starej paradigmy a mocenskej tradície Kremľa. Pred rokom – v rozpore s medzinárodným právom a platnou zmluvou z roku 1994 sa Putinovo Rusko rozhodlo porušiť vlastný záväzok garanta územnej integrity a celistvosti Ukrajiny a anektovať jej polostrov Krym,“ zdôraznil.
