BRATISLAVA 28. júna (WEBNOVINY) – Bývalí politickí väzni žiadajú Štefana Harabina, aby abdikoval z funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR. Žiadajú to v mene pátra Cyrila Bystríka Janíka, ktorého Harabin súdil ako predseda senátu Okresného súdu v Poprade v roku 1986, Mariána Dudinského a Emila Šveca. „Počas Vášho pôsobenia sú všetci tí, ktorí majú odvahu slobodne vysloviť svoj názor a povedať pravdu, zastrašovaní justičnou mafiou, ktorá legalizuje miliónový biznis v sporoch na tzv. ochranu dobrého mena. V demokratickom a skutočne právnom štáte sú takého praktiky neakceptovateľné,“ píše za Svetové združenie bývalých československých politických väzňov František Bednár. V Harabinovom životopise na webovej stránke Leaders sa podľa väzňov zámerne neuvádza, že v minulosti pôsobil na Okresnom súde v Poprade. „Pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v mene našich zosnulých spolubratov Vás vyzývam, aby ste zvážil svoje zotrvanie na poste predsedu, inak Slovenská republika ostane aj naďalej jediným postkomunistickým štátom, kde predseda najvyššieho súdu odsúdil kňaza ako sudca bývalého komunistického režimu,“ dodal Bednár.
Z Harabinovej kancelárie prišla agentúre SITA odpoveď, že združenie prípad nepozná. „Ak by predmetná organizácia poznala uvedený prípad, musela by vedieť, že predseda Najvyššieho súdu SR Harabin uvedeného kňaza najskôr oslobodil – to napriek prítomnosti agentov ŠtB priamo v pojednávacej miestnosti, čo bola v tej dobe neslýchaná trúfalosť. Opačný verdikt bol vyhlásený až po zásahu odvolacieho súdu,“ vysvetlila Zuzana Vojtelová. „Takéto vyjadrenia sú nepresné a neúprimné, pretože je množstvo sudcov v talári, dokonca na Najvyššom súde SR, ktorí sa dnes hrajú na očistu a v minulosti rozhodovali o prepadnutí majetku emigrantov za železnú oponu, súdili občanov za prejavy viery,“ dodala.
Františkán Cyril Bystrík Janík predčasne zomrel na ulici vo veku 46 rokov aj na následky nespravodlivého obvinenia z podvodu. „Vy sám (Harabin, pozn. redakcie) ste ho najprv oslobodili, pretože ste ako právnik vedeli, že obvinenie voči nemu je len zámienkou, ktorú iniciovala ŠtB. Nemali ste však už dostatok osobnej statočnosti a odvahy, aby ste vzdorovali štátnemu záujmu komunistického režimu na odsúdení františkána Janíka v rámci tzv. generálnej prevencie pre výstrahu iným členom tajnej cirkvi. Rovnako ste nenašli odvahu vyhovieť žiadosti odsúdeného o odklad trestu zo zdravotných dôvodov, hoci ten bol už vtedy ťažko chorý,“ vyhlásil na adresu Harabina Bednár.
Väzni Harabina vinia z toho, že od prevratu nemal záujem o očistu justície, navyše nechal v rezorte pracovať sudcu Štefana Minárika. „Novinár Marián Dudinský, ktorý sa nedožil ani dôchodku, bol odsúdený za vykonštruované vyzvedačstvo k siedmim rokom, a keď sa odvolal na Najvyšší súd SR, sudca Minárik mu zvýšil trest na desať rokov. Ten istý sudca nepripustil obnovu konania v Rakúsku uneseného Emila Šveca, ktorý sa až do svojej smrti márne domáhal vyšetrenia jeho nezákonného únosu z cudzieho štátu. Uniesli ho práve vtedy, keď mal ako lekár začať pôsobiť v Afrike, následne ho odsúdili za údajné vyzvedačstvo k dlhoročnému trestu a zničili mu život.“
Bednár tvrdí, že je neospravedlniteľné, že Harabin svoje zlyhanie nikdy nepriznal a na rozsudku naďalej trvá. Podľa väzňov to dokazuje aj nedávny výrok súdu v Bratislave v spore proti vydavateľovi denníka, ktorý publikoval v roku 2005 prípad odsúdenia pátra Janíka, keď Harabin nepriamo označil františkána za podvodníka a neváhal prijať „judášskych 33-tisíc eur“ za údajnú spôsobenú ujmu. „Pokrytecky ste tvrdili, že Vy ste ho predsa nesúdili za prejav viery, ale za podvod. Ak by sa Vaše konanie malo právne kvalifikovať, tak s veľkou pravdepodobnosťou by sa jednalo o hanobenie mŕtveho!“ neváhajú použiť ostré slová bývalí politickí väzni. Združenie prijalo Janíka za svojho čestného člena In memoriam a požiadalo Ústav pamäti národa o podanie návrhu na obnovu konania z dôvodu preukázateľného zasahovania ŠtB do činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Ide o nepremlčateľný zločin komunizmu, na ktorý sa vzťahuje prejednanie v zmysle zákona o súdnej rehabilitácii.
Agentúra SITA požiadala Najvyšší súd SR o stanovisko.
SITA