V poslednom období registrujeme vznik nových strán ako na bežiacom páse. V niektorých sa zjavujú už známe tváre a niektoré ponúkajú úplne neznáme mena. Do volieb je päť mesiacov a volič má málo možností dozvedieť čo sú zač. Namiesto programu, môžu rozhodovať emócie. Ťažiť z toho môžu extrémistické strany. Aj o tom sme sa rozprávali s odborným asistentom na katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Pavlom Babošom.
V rozhovore sa ešte dozviete:
- Program je dôležitý aj keď sa v súčasnosti neočakáva, že si ho prečíta každý
- Strany jedného muža sú určité nebezpečenstvo
- Možno sa zjaví problém, či sa vôbec bude dať zostaviť nová vláda
Do volieb ostáva už len 5 mesiacov a ešte stále takmer denne vznikajú nové strany. Nevytvára to v hlavách voliča chaos?
Určite to zvyšuje neprehľadnosť politickej scény a mnoho voličov, ktorí denne nesledujú politiku, sa môže oprávnene pýtať prečo tieto strany vôbec vznikajú, aké sú medzi nimi rozdiely. Sťažuje to rozhodovanie voliča.
Slovenský volič si málokedy prečíta program strán, rozhodujú sa pocitovo a na základe vyhlásení..
Strany robia všetko pre to aby získali hlasy voličov. Snažia sa pôsobiť na city, taktiež prezentovať svojich lídrov aby pritiahli na základe charizmy, prípadne šarmu, vtipu a podobne. Program je tiež dôležitý aj keď sa v súčasnosti ani neočakáva, že si ho prečíta každý volič. Prečítajú ho však analytici, novinári ale aj politický konkurenti. Oň sa možno oprieť v kampani či politických diskusiách. Vnímajú ho aj profesijné združenia, ktoré takto môžu vidieť, ktorá strana má riešenia na ich problémy.
Nové strany vznikajú aj preto, že niektorí predsedovia nechcú opustiť svoju funkciu, akoby nepochopili, že už stačilo.
Boli ľudia, ktorí z čela strany odišli, ale otázka je, či včas na to, aby strane neuškodili. Ak však hovoríme o stranách, ktoré zanikli po odchode predsedu, treba povedať, že išlo o strany, ktoré zvyčajne boli projektom práve toho predsedu. Ide o takzvané strany „jedného muža“. Za takéto možno na Slovensku označiť v minulosti ANO, SOP a istým spôsobom aj HZDS. Dnes sú to povedzme Sme rodina Borisa Kollára alebo OĽaNO Igora Matoviča.
Nehrozí nebezpečenstvo, že predseda povie „už mi je dosť“ alebo príde k vzbure a strana sa rozpadne?
Ak hovoríme o dlhodobom prežití strany alebo hrozby skorého zániku, považujem to za nebezpečenstvo. Je tam väčšia pravdepodobnosť ako pri stranách, ktoré majú širokú členskú základňu a lepšie sa vedia vysporiadať s výmennou lídra. Ak ide o nebezpečenstvo pre voliča alebo krajinu, tak to nevyhnutne nemusí byť. Napríklad vďaka strane Rudolfa Schustera SOP sa podarilo vymeniť Mečiarovu vládu a dostať Slovensko späť na cestu EÚ a NATO.
Iba 5 mesiacov pred voľbami v stranách ako OĽaNO či SaS vznikli vnútorné problémy. Prečo?
V týchto stranách problémy nevznikli včera a ani pred mesiacom. Odchody z týchto strán sme registrovali aj v minulosti. Napríklad, z SaS už dávnejšie odišli Martin Poliačik, Jozef Mihál a ešte dávnejšie Robert Mistrík. OĽaNO v každom volebnom cykle tiež niekto opúšťal. V roku 2012 sa mu takpovediac rozpadla kandidátka, keď chcel Matovič poslať všetkých kandidátov na detektor lži. Obe tieto strany zjavne majú vo svojom fungovaní niečo, čo kontinuálne takéto problémy prináša.
Nehrozí im, že takto zaniknú?
Ak nájdu spôsob ako tento problém prekonať, a Matovič a Sulík to doteraz vždy našli, tak fungovať môžu aj ďalej. Zostáva im iba presvedčiť voličov, že sú pre nich tá najlepšia voľba.
Nemôže roztrieštenosť politického spektra pomôcť extrémistickým stranám?
Určite áno. Je to jedna z hlavných častí rétoriky Kotlebovcov, ktorí poukazujú na to, že ostatní sa iba hádajú. Na druhej strane mnoho strán, ktoré vzniknú krátko pred voľbami, možno ani nevznikli so zámerom dostať sa do parlamentu, ale iba ubrať percentá niekomu inému.
Ako môže volič odhaliť, s akým zámerom strana vznikla?
Žiadny konkrétny návod na to asi nie je, ani žiadny prístroj alebo čarovné sklíčko. Treba sa pozrieť na minulosť toho človeka, čo pretým robil, či mal v minulosti niečo presadiť a neurobil to. Samozrejme, kľúčová vec je financovanie politickej strany.
Aká bude podľa vás volebná kampaň? Niektorí hovoria, že bude veľmi špinavá.
Obávam sa, že bude chaotická tým, že medzi lídrami a stranami nebude prebiehať dialóg, nebude snaha vymeniť si názor na nejaký problém, ktorý trápi Slovensko, či je to zdravotníctvo, doprava, školstva alebo korupcia. Každá strana bude hovoriť iba smerom k voličom.
Nehrozí nám nebezpečenstvo, že pre vzostup extrémistických strán bude problém zostaviť vládu?
Ten problém hrozí stále. Akonáhle je v parlamente nesystémová strana, s ktorou majú problém všetky ostatné, zužuje sa priestor na hľadanie koalície. Tým, že takmer všetci odmietajú spoluprácu s Róbertom Ficom, ktorý sa nemieni vzdať predsedníctva, je málo pravdepodobné, aby sa vytvorila aj takzvaná široká koalícia. Do volieb je však ešte päť mesiacov a všeličo sa môže udiať. Ani pol roka pre voľbami 2016 by nikto nepovedal, že Most-Híd a SNS budú sedieť v jednej vláde.
Pavol Baboš je odborný asistent na katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde sa výskumne venuje najmä voličskému správaniu, výskumu politických postojov a euroskepticizmu. Študoval sociológiu na Katolíckej univerzite v Leuvene, a neskôr získal doktorát v politológii na Univerzite Komenského. V súčasnosti vedie výskumný projekt zameraný na postoje voličov k demokracii a Európskej únii.