Kto bude po voľbách rozdávať karty? Prevezme kormidlo opozícia alebo sa pri moci udržia terajšie vládne stany?
Podľa politologičky Sone Szomolányi by obidva bloky potrebovali na zostavenie vlády hnutie Borisa Kollára Sme rodina. Nevylúčila ani spoluprácu Smeru so stranou Ľudová strana Naše Slovensko Mariana Kotlebu. Podľa nej by bývalý premiér a predseda Smeru Robert Fico takýto obrat ľahko zdôvodnil.
„Myslím si, že by s tým už pri svojom mentálnom úpadku nemal problém. Keď teraz počúvame jeho rétoriku, pokiaľ ide o škandalóznu komunikáciu Kočnera s Bödörom – keď vyhlásil, že to je len na prekrytie Trubanovho škandálu s drogami, no tak to je naozaj absurdné. Neviem do akej miery je to aj dôsledok užívania tej tradičnej a všeobecne tolerovanej drogy,“ povedala politologička.
Čo vravíte na informácie, ktoré vychádzajú na povrch vďaka odkrytiu konverzácie Mariana Kočnera cez aplikáciu Threema? Veríte v tomto prípade Kočnerovi alebo vysvetleniam čelných predstaviteľov vládnej koalície, ktorí kontakty s ním popierajú?
Nemuselo sa všetko udiať tak, ako o tom on referoval svojej partnerke, ktorá mu za to udeľovala pochvaly. Ale dôkazov o kontaktoch politikov s ním je aj inak dosť, takže úplne poprieť ich nemôžu. A iba sa zaplietajú v svojich tvrdeniach.
„Posledný prieskum preferencií ukázal, že jadro voličov Smeru Ficov naratív s podporou rôznych médií šíriacich konšpirácie, spolu s ohlásenými sociálnymi balíčkami, bol zatiaľ úspešný.“
Môže to v ďalších voľbách túto koalíciu potopiť?
Posledný prieskum preferencií ukázal, že jadro voličov Smeru Ficov naratív s podporou rôznych médií šíriacich konšpirácie, spolu s ohlásenými sociálnymi balíčkami, bol zatiaľ úspešný. Či to tak zostane aj po ďalšej dávke vylievanej špiny, závisí od toho či sa opozícia preberie z dovolenkového stíchnutia a ľudia uveria v možnosť silnej alternatívy. A to aj pre voličov Smeru, napríklad v podobe Druckerovej novej strany.
Poďme k dvom novým stranám stredopravej časti politického spektra, ktoré môžu z aktuálneho vývoja profitovať. Kým Andrej Kiska nepredstavil svoju stranu Za ľudí, jeho potenciálni voliči mali obavu, že im táto strana bude splývať s koalíciou Progresívne Slovensko/Spolu. No rozdiel medzi týmito politickými subjektmi je teraz zrejmý. Zatiaľ čo PS/Spolu sa tvária skôr ako liberáli alebo strana stredu, Kiskova strana sa zadefinovala ako konzervatína.
Skôr by som povedala, že liberálne konzervatívna. Niektoré vyjadrenia boli nešťastné, svedčili skôr o konzervatívnosti. Ale keď sa pozriem na ľudí v tejto strane, na lídrov vo svojich oblastiach, tak je tam prevaha liberálne orientovaných. Podľa toho, ako poznám ich doterajšie aktivity, nazvala by som tú stranu skôr liberálne konzervatívnou. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov, asi v roku 1994, som mala polemiku s Jánom Čarnogurským ako s vtedajším predstaviteľom konzervativizmu. Vravel, že Szomolányiová vymyslela liberálny konzervativizmus. Bohužiaľ, nie je to moje autorstvo, ale klasika Tocquevilla. A prvá takáto strana u nás po revolúcii bola ODÚ (Občianska demokratická únia), ktorú som kedysi profilovala. Lenže tam bol konzervativizmus chápaný inak, anglosasky. Dôraz bol na budovanie a udržanie inštitúcií, ktoré sa historicky overili, na slobodu presvedčenia a podnikania, voľný trh a právny štát. Nie na tie hodnoty, ktoré dnes presadzuje tradičný stredoeurópsky provinčný konzervativizmus – teda rodina, národ, cirkev.
Môžeme teda očakávať, že Kiskovu stranu budú voliť aj liberálne orientovaní voliči?
Myslím si, že áno, ale ukáže sa to až po ich zakladajúcom sneme.
Je Kiska lepší líder ako Truban?
Potenciálne by mohol mať šance aj u ľudí z regiónov, ale zatiaľ sa to neprejavuje.
Získal výrazné tváre, ale aj PS má osobnosti, odborníkov a odborníčky vo svojej oblasti.
Áno, ale zatiaľ sú známe viac v mestskom prostredí. V Za ľudí je to rad za radom, Jana Žitňanská, Mária Kolíková, Veronika Remišová, Juraj Šeliga, bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO Tomáš Valášek – v zahraničnopolitickej oblasti je to pre mňa najdôveryhodnejší človek pre túto oblasť.
Strana Za ľudí sa od začiatku prezentuje ako konzervatívna…
To hlavne niekoľkými radikálne jednostrannými a nešťastnými vyjadreniami.
„Problém slovenských politikov je, že väčšina z nich je zbabelá a len sa snaží kopírovať hlasito vytváraný stereotyp o tradične konzervatívnej spoločnosti.“
Z istého pohľadu možno nešťastné, ale aj taktické, časť voličov zas oslovia. Hoci Zuzana Čaputová, paradoxne, v prieskumoch zabodovala, keď neodmietla ani adopcie detí neheterosexuálnymi pármi. Ako prvá sa to odvážila naplno povedať a to ju vynieslo vyššie.
Problém slovenských politikov je, že väčšina z nich je zbabelá a len sa snaží kopírovať hlasito vytváraný stereotyp o tradične konzervatívnej spoločnosti. Prvý politik, ktorý ukázal odvahu, bola politička a stala sa z nej prezidentka. Dnes je, dovolím si tvrdiť, väčšina voličov na Slovensku v oblasti reprodukčných práv a rodinného života, orientovaných liberálne. Je to podstatne viac ako v prípade Poľska. S prieskumu vieme, že k hodnotám kresťanského konzervativizmu sa hlási iba 30 percent respondentov
Aj keď tiež máme imidž, že sme katolícka krajina.
Áno, historicky to platí, a je to zámerne aj zainteresovanými udržiavané. Ale je tu rozdiel. Vždy som aj poľským kolegom hovorila, že – vy ste sa hrdili, že u vás komunistický režim plne nezlikvidoval sociálny typ samostatného nezávislého roľníka. To je pravda. Ale zároveň sa ich vidiek zakonzervoval. Kým na Slovensku násilná kolektivizácia na dedinách nezamýšľane prispela k jej sekularizácii.
Podľa prieskumu preferencií Focusu z júna, v ktorom sa respondentov pýtali, ako by volili v prípade, že by kandidovala Kiskova strana a v prípade, že by nekandidovala, tak najviac by Kiskova strana odobrala liberálne orietovaným stranám, teda PS/Spolu a SaS. Konzervatívnym stranám by – podľa tohto prieskumu – odčerpala len minimum voličov.
Áno a z SaS zase odišli voliči k PS/Spolu. Dôvodov môže byť viac, ale veľmi zaujímavé budú až septembrové preferencie.
Kiskovej strane nameral Focus v júni 6,2 percenta, podľa prieskumu z augusta mala jeho strana Za ľudí len 5,2 percenta. Ozvali sa posmešné hlasy, že strana sa ledva dostane do parlamentu, hoci Kiska pri nástupe avizoval, že chce prevziať moc. Je teda ešte skoro, aby sme poznali skutočný potenciál tejto strany?
Áno, vzhľadom k tomu, že podivný názov strany nebol ešte ľuďmi zachytený, je to prirodzené. Možno je lepšie, keď strana začína s nižšími preferenciami, než ako nafúknutá bublina, ako to bolo, povedzme, v prípade Siete. Dôležitý bude naozaj ich snem, ich programové vyhlásenie a efektívnejšia medializácia. Lebo cez leto ich nebolo veľmi vidieť a počuť.
Čiže zrejme sa liberálnejšie orientovaní stredopraví voliči budú prelievať medzi týmito dvoma subjektami – Za ľudí a PS/Spolu.
Nielen, potenciálnym zdrojom sú aj bývalí voliči SaS a OĽaNO.
„Zdá sa však, že koalícia PS/Spolu má vrchol popularity za sebou.“
Očakávate, že Kiskova strana môže dobehnúť náskok PS/Spolu, strán, ktoré existujú už dlhší čas, zviditeľnili sa už viac, a ako koalícia zaznamenali aj úspech v prezidentských voľbách s kandidátkou, ktorá vyšla z PS, Zuzanou Čaputovou?
Zatiaľ to tak nevyzerá. Zdá sa však, že koalícia PS/Spolu má vrchol popularity za sebou. Bude dôležité, aké konkrétne politiky bude prezentovať. Lebo zatiaľ práve najprv účelovo nafúknutá kauza lídra Trubana a následné zlyhanie pri jej vysvetľovaní k zvýšeniu popularity neprispelo. A aj tá rétorika – „starí a noví politici“ – je už otravná. Ničnehovoriaca, je to opakovanie už vyprázdneného sloganu, bez vecného obsahu. Nedávna spoločná tlačovka lídrov PS – Spolu, Za ľudí a KDH, na ktorej už zaznel cieľ – vymeniť „generáciu Kočnerových politikov“ – je údernejšia a je to správne slovo v pravý čas.
Myslíte si, že nielen prezentácia politík, ale aj osobné sympatie či antipatie viazané k osobám lídrov, môžu u mnohých voličov rozhodnúť? Je to aj generačná záležitosť?
Určite. Ani ten Trubanov slovník na videách mu neprospel. Prejavuje sa na ňom nedostatok skúseností. Podceňovať potrebu skúsenosti pre úspešnú politiku sa nevypláca. Je potrebná. Neznamená, že to musí byť priamo zo straníckej politiky. Povedzme Zuzana Čaputová tiež nepôsobila kedysi v politike, ale mala skúsenosti z angažovanej verejnej činnosti. To je úplne iný prípad. Kým Truban má skúsenosti iba z podnikateľskej sféry, ktorá je iného druhu a predstavuje svet úzkej vrstvy spoločnosti. Chýba mu, bohužiaľ, humanitne spoločensko-vedný backgrund.
„Povedzme ten slovník Trubana z minulosti, kde hovorí pohrdlivo o robošoch. Z môjho hľadiska je toto pre politika menej prípustné, ako to, že sa priznal k užitiu marihuany a neskôr priznal aj LSD.“
Čaputová dokázala osloviť ľudí aj z protichodných táborov, získala si sympatie naprieč politickým spektrom, má výbornú argumentačnú schopnosť. Možno však toto od Trubana očakávať?
Darmo, dnes si musia politici uvedomiť, že to, čo dávajú na sociálne siete, aj z minulosti, sa proti nim použije. Povedzme ten slovník Trubana z minulosti, kde hovorí pohrdlivo o robošoch. Z môjho hľadiska je toto pre politika menej prípustné, ako to, že sa priznal k užitiu marihuany a neskôr priznal aj LSD. To je dnes vo vnímaní mladej generácie skutočne bagateľ, veď naša tradičná droga, alkohol, je v rebríčku škodlivosti na prvom mieste, a predsa je hojne časťou vládnych politikov užívaná a tolerovaná. Bol to účelovo vytvorený škandál a na báze činov z minulosti. Väčším prešľapom je, že v následnom vysvetľujúcom videu zavádzal, a až po kritike sa ospravedlnil a povedal plnú pravdu. Čo je pre súčasných politikov výnimočné. Iná otázka je, či sa ukáže, že už opustil slovník sebavedomého úspešného podnikateľa a bude z neho cítiť sociálnu empatiu aj k tým neúspešným v spoločnosti, ako by sa na stredového liberála patrilo.
Čo si myslíte o údajnej ľavicovosti Progresívneho Slovenska, resp. o takejto nálepke, ktorá sa s ním spája? Trubanovi chýba sociálna empatia, je z úplne iného prostredia, ľavicovosť sa viazala skôr k Ivanovi Štefunkovi, ktorý mu prepustil svoju pozíciu. Ako máme chápať profil tej strany?
Charakterizovala by som ho tak, že sú to sociálni liberáli. Liberáli môžu byť i viac vpravo, s dôrazom na slobodu trhu, slobodu podnikania – takto sa povedzme ekonomicky profiluje strana Sloboda a solidarita (SaS). Hoci v kultúrnej oblasti má SaS v Sulíkovom podaní skutočne až tvrdo nacionálne konzervatívne názory. PS je skôr stredová strana, väčší dôraz kladie možno aj na redistribúciu príjmov a potrebu efektívneho štátu, ktorý dokáže kompenzovať negatívne sociálne dopady voľného trhu. Ale v podstate, toto je dnes dosť silný trend v politike aj globálne. Ukazuje sa, že také to libertariánske chápanie štátu opúšťajú aj špičkoví ekonómovia a zastávajú názor, že je potrebná istá regulácia neobmedzenej moci trhov. PS má isté prvky klasickej európskej sociálnej demokracie, teda rozhodne viac ako Smer-SD. Hlavne SaS vidí v PS konkurenta, a oprávnene – preto ich teraz Sulík atakuje, že idú zavádzať socializmus. Aj keď letnú prezentáciu zámeru uzákoniť tzv. sabatikal (pauzu od každodenného stereotypu, voľno v dĺžke 6 až 12 mesiacov, ktoré má zabrániť vyhoreniu – pozn. SITA) nepovažujem za vhodný spôsob ako rozšíriť rady voličov. Mimochodom, keď som pri termíne socializmus, veľmi moje profesionálne ucho dráždi intelektuálne lajdáctvo, keď v médiách od novinárov, ale aj od analytikov počúvam označenie minulého režimu ako „socializmus“. Aký socializmus? Keď už, tak tam musí byť prívlastok – štátny socializmus. Aj kritici komunistického režimu takto nechtiac posilňujú nostalgiu za ním. Pretože termín socializmus nemá také negatívne konotácie, nie je tak pejoratívne vnímaný, ako komunistický režim alebo ako autokracia. A oprávnene. Hoci sme to mali v názve spoločného štátu ČSSR, tak napríklad so švédskym typom socializmu to nemalo nič spoločné. Aj porážka pokusu o vytvorenie socializmu s ľudskou tvárou je dôkazom utopičnosti tej idey pri režime koncentrácie moci v rukách vedenia jedinej vládnej strany. Apelujem – skutočne nepoužívať toto označenie indoktrinované do spoločenského vedomia marxistickou-leninskou vládnucou ideológiou.
Mimochodom, ako hodnotíte výmenu lídra PS Štefunka za Trubana? Zohralo úlohu Štefunkovo nešťastné vystúpenie v noci po prezidentských voľbách, keď sa s Miroslavom Beblavým nanominovali do živého prenosu po príhovore prezidentky?
Podstatný podľa mňa nebol ten nešťastný prejav vo volebnú noc. Štefunko mal dôvodov zrejme viac, ozaj aj tie zdravotné. Aj si asi sebakriticky uvedomil, že nemá takú charizmu smerom na verejnosť, nesie si tiež so sebou svoju minulosť, neustále mu vyčítajú ľavicovosť. Ale on bol hlavou toho straníckeho projektu, bol skutočne úspešný, pomohol mnohým startupom, napokon aj Čaputovú vytiahol na scénu. Čiže pokiaľ bude naozaj dobrá spolupráca medzi lídrom strany a Štefunkom ako podpredsedom, ktorý zodpovedá za program, tak je to rozumné. Je dôležité, aby tvorili dobrý tandem. No ale máme tu teraz ďalšiu vec – Miro Beblavý je vlastne podpredseda spoločnej koalície. A Miro Beblavý je podstatne skúsenejší politik, to jednoznačne, je to jeden z najpracovitejších poslancov. Milo ma prekvapil, že sa dohodli, lebo veď má tiež svoje ambície. Má skúsenosti z rôznych funkcií, je schopný vyjednávať v parlamente. No tiež asi brali do úvahy aj to, ako je prijímaný ľuďmi, či má dostatočnú charizmu. Ideálom by bolo, keby vytvorili tandem, ako boli Dzurinda a Mikloš. To bol úplne učebnicový tandem na to, ako robiť reformy.
Čiže úlohu Dzurindu by mal Truban?
Áno, predseda. Mikloš bol ťahúň ekonomických reforiem, on ich pripravoval, Dzurinda ich zas svojou politickou váhou podporoval a ako líder komunikoval.
Nemohol by úlohu Dzurindu prebrať skôr Kiska?
Na Trubana som myslela v rámci koalície PS/Spolu. Samozrejme, pri zostavovaní budúcej koaličnej vlády bude dôležité, koľko mandátov ktorá strana bude mať. Ak by Kiskova strana teoreticky mala viac, tak bezpochyby by to bol on.
„Beblavý je ambiciózny a mal tiež ambíciu byť premiérom, ale pôsobenie v politike ho naučilo aj politickému realizmu. A asi rozhodli kalkulácie, že Truban môže lepšie zviditeľniť stranu. Zatiaľ ju však zviditeľnil spôsobom dosť polarizujúcim.“
V médiách sa už opozičným lídrom ušli uštipačné poznámky, že ešte nevyhrali voľby a už o sebe vyhlasujú, kto chce byť premiérom. Ako hodnotíte tieto ich vyhlásenia?
Áno, to je tiež znak nedozretosti Trubana, ktorý vystupoval pri svojom nástupe veľmi sebavedome. Asi tak ako Procházka. Ale možno nedávno priznané zlyhanie ho posunie k potrebnej pokore.
Vlastne už aj Sulík a Kiska povedali, že sú pripravení prevziať moc, všetci sa hlásia k funkcii premiéra. Truban a Beblavý povedali síce, že potlačili svoje egá, hoci Truban ho potlačiť nemusel, keďže sa stal predsedom. Ale je ich dohoda presvedčivá? Myslíte si, že sa Beblavý cíti v tejto role komfortne?
Beblavý je ambiciózny a mal tiež ambíciu byť premiérom, ale pôsobenie v politike ho naučilo aj politickému realizmu. A asi rozhodli kalkulácie, že Truban môže lepšie zviditeľniť stranu. Zatiaľ ju však zviditeľnil spôsobom dosť polarizujúcim.
Jedna vec je stratégia a rétorika pred voľbami, ale po voľbách môžu nastať problémy.
To sa môže zmeniť. Pozície v koalícii sa môžu prerozdeliť.
Kiskovej strane preferencie klesli, pohybuje sa okolo 5 percent…
Terajšie preferencie by som ešte nebrala ako nejaké určujúce, budú dôležité tie po lete.
Môžeme teda očakávať vstup Andreja Kisku na politickú scénu aj vo významnejšej funckii?
Áno, ak by jeho strana bola silnejšia, určite by neváhal zobrať úlohu premiéra on. No ale, podľa terajších preferencií to stále vyzerá tak, že jazýčkom na váhach môže byť Sme rodina Borisa Kollára a výsledok maďarských strán vo voľbách.
Im Kiskova strana veľa zobrala.
Zobrala. Kollár má sedem percent. A pri súčasnom rozložení preferencií ani jeden blok by bez Sme rodina Borisa Kollára vládu nezostavil. Aj pri naozaj katastrofickom scenári – Smer, Kotleba a SNS – by táto koalícia potrebovala Kollára. A takisto tá druhá, dnešná opozičná scéna, bez Kollára by tiež nemali väčšinu. Zazneli už tvrdé vyhlásenia, že s Kollárom rozhodne nie. Ale keď už príde na lámanie chleba, môže to byť inak. Preto je vhodnejšie vymedzovať sa cez politiky a nie personálne. Zároveň som nepočula i vyhlásenia zo strany Smeru a SNS, že s Kotlebom nie. Vravím, to by bol ten hrozivý scenár. Takže september ukáže viac, skončí sa už aj koaličná zmluva. Ukáže sa ako osloví Druckerova strana – nový možný spojenec. Most bude určite robiť všetko, čo sa dá, aby prekĺzol do parlamentu, ale tá jeho situácia nie je dobrá – práve vznik týchto dvoch subjektov, PS/Spolu a Kiskovej strany mu zobral bývalých slovenských voličov. Pritom ich podpora bola pre Most- Híd kritická.
Informácie z Threemy o údajných kontaktoch Bugára s Kočnerom Mostu tiež určite nepomôžu.
Myslím si, že pre tých zostávajúcich maďarských voličov, ktorí už prehltli mnohé prešľapy Bugára to bude menej dôležité ako potreba mať zastúpenie v parlamente.
Veríte Bugárovej argumentácii, keď vysvetľuje Threemu?
Dosť sa v nej zaplietol, a hoci to nemuselo byť presne tak, ako o tom referoval ten podvodník svojej partnerke, tak Bugárova dôveryhodnosť za pôsobenie v tejto vládnej koalícii je taká mizivá, že on už môže presvedčiť len nejakým činom. Nie ďalšími slovami.
„Pokiaľ možno aspoň trochu vážne brať vyhlásenia predstaviteľov SaS, PS/Spolu, KDH, OľaNO a Za ľudí – tak nikto so Smerom nepôjde.“
Hovoríme síce o opozičných stranách a o tom, aké majú šance, ale Smer má stále najviac percent.
Stále má najviac percent. Uvidí sa teraz, po tom, čo sa prevalilo z Kočnerovej komunikácie s Bödörom, ale ak niečo Smer stratí, tak určite minimálne nejakých 16 percent mu zostane. Čiže stále budú najsilnejší, pretože to dlhodobé jadro je neotrasiteľné vo svojej viere vo Fica.
Môžeme si vytvoriť také dva varianty – keby vládu zostavoval Smer a keby ju zostavovalo PS alebo Kiska?
Smer nemá na výber – pokiaľ možno aspoň trochu vážne brať vyhlásenia predstaviteľov SaS, PS/Spolu, KDH, OľaNO a Za ľudí – tak nikto so Smerom nepôjde. Čiže ak Smer získa najviac hlasov, dostane poverenie zostaviť vládu. Až keď nebudú schopní vytvoriť parlamentnú väčšinu, prezidentka poverí druhú stranu v poradí.
Čo hovoríte na preferencie ĽSNS okolo 12 percent? Je to tretia najsilnejšia strana.
Táto strana si môže pri súčasnej prestrelke užívať rolu pozorovateľa v závetrí a neviem povedať, či niečo z toho vyťaží, či priláka voličov od Smeru.
Smer vyhlasoval, že s Kotlebom nepôjde. Možno očakávať, že by to porušili?
Nie je vôbec vylúčené, že by to porušili, pretože ak nedôjde k výmene funkcie predsedu, ten súčasný je zameraný už predovšetkým na obhájenie terajších akých-takých pozícií.
Ale dokázal by presvedčivo zdôvodniť zmenu postoja ku Kotlebovi?
Myslím si, že by s tým už pri svojom mentálnom úpadku nemal problém. Keď teraz počúvame jeho rétoriku, pokiaľ ide o škandalóznu komunikáciu Kočnera s Bödörom – keď vyhlásil, že to je len na prekrytie Trubanovho škandálu s drogami, no tak to je naozaj absurdné. Neviem do akej miery je to aj dôsledok užívania tej tradičnej a všeobecne tolerovanej drogy. Ale zas viem, že na jadro voličov to pôsobí. Niečo teda Smer stratí, ale nie veľa. No a so SNS tiež nikto nepôjde, lebo keď sa pozrieme na fungovanie tejto koalície, tak SNS, hoci pri menšom počte mandátov, bola pre krajinu a jej verejné financie aspoň taká škodná ako Smer.
„Je pre nás pozitívne prekvapujúce, ako sa Slovensko, aj vďaka posledným dvom voľbám, prezidentským a európskym, z bývalého čierneho káčatka z 90. rokov stáva akousi nádejou v rámci V4.“
Keď bolo po týchto voľbách v hre, že by Sulík zostavoval vládu, ešte uvažoval o spolupráci aj so SNS.
Áno, ale vtedy bolo SNS tým jazýčkom na váhach, a tak, ako sa Danko prezentoval pred voľbami, sa zdal prijateľný – ako to najmenej neprijateľné riešenie. No ukázalo sa, že jeho strana len ťažila na úkor verejných financií a rozkladu rezortov svojich ministrov.
Je zrejmé, že v Smere existuje pnutie. Ale je rozkol v strane reálny, môže revolta prepuknúť?
Jedna vec je, že pnutie reálne existuje. Ale iná vec je, či súčasný premiér Pellegrini má guráž ísť do otvoreného zápasu. Zatiaľ to ani raz neukázal, akurát naposledy napríklad podporil políciu, ale to sú zatiaľ len slová. Pri tom nedostatku overených informácií o Smere ťažko hovoriť o frakciách, no zdá sa, že zatiaľ väčšina poslancov stojí za predsedom Ficom. A tí, čo by mohli tvoriť druhé krídlo alebo frakciu – ozaj takú viac sociálno-demokratickú – čo by mohli podporiť Pellegriniho, tak tí vlastne odišli, či to je Maďarič alebo Kažimír. Takže pokiaľ nedôjde k nejakej zlomovej udalosti, tak osobnostne zatiaľ neukázal potenciál pre otvorený zápas. Hoci, ak doň nepôjde, tiež len stratí.
Čiže možno očakávať, že sa asi na predvolebných plagátoch ocitnú spolu s Ficom? Ten sa stále považuje za jednotku v strane.
No bolo by to pre Fica pragmatické rozhodnutie. Pretože Pellegrini je nakoniec ako premiér najdôveryhodnejší politik. A je na ňom, ako s tým kapitálom naloží. Ak pretečie hranica znášania ponižovania zo strany Fica a naskytne sa možnosť prejsť k Druckerovi aj za cenu, že budú naňho vytiahnuté, vraj ľuďmi Smeru nazbierané, kompromitujúce materiály, tak môže len získať a povolebné rozloženie mandátov bude významne iné ako to vyzerá dnes. Druckerova, zatiaľ neregistrovaná strana, sa môže stať jazýčkom na váhach.
Fico pod tlakom ulice odovzdal Pellegrinimu premiérsku pozíciu, ale keby znovu Smer vyhral voľby, dá sa očakávať, že Fico by bol opäť premiérom a určoval by pravidlá hry.
Ale je to otázne, lebo Kotlebovci sú tiež tvrdo proti Ficovi, proti jeho osobe. Tam zatiaľ môžeme len špekulovať. No chcela by som sa ešte dotknúť aj toho širšieho, regionálneho kontextu. Je pre nás pozitívne prekvapujúce, ako sa Slovensko, aj vďaka posledným dvom voľbám, prezidentským a európskym, z bývalého čierneho káčatka z 90. rokov stáva akousi nádejou v rámci V4-ky. To všetko by padlo v prípade istej kontinuity súčasnej vládnej koalície a s prevzatím moci Kotlebovou stranou. Pri dnešnom správaní sa Roberta Fica by sme v takom prípade mohli očakávať len to najhoršie. Už by nemal zábrany meniť systém takým spôsobom, aby si mohol moc udržať – tak, ako Orbán v Maďarsku, alebo ako to vidíme v Poľsku. Našťastie, máme lepší volebný systém. A tu by som sa chcela zmieniť, že na Kiskovi bolo tiež vidno, že nemá skúsenosť so straníckou politikou, a hlavne skúsenosť s rolou straníckeho lídra. Napríklad jeho vyjadrenie o potrebe zmeniť volebný systém na väčšinový, teda že každý okres by mal mať poslanca, ten považujem vyslovene za nešťastný.
„Väčšina ľudí, najmä mužov, ktorí vstúpia do politiky, do jej zákutí, hoci aj predtým nemali takýto cieľ, túžia sa tam potom vrátiť.“
Nech by však voľby dopadli akokoľvek, môžeme zrejme očakávať, že registrované partnerstvá – ktoré sú dnes často diskutovanou témou – by na Slovensku v blízkej budúcnosti neprešli.
Myslím si, že pokiaľ budú racionálni, vo volebnej kampani sa k tejto téme nebude opozícia vyjadrovať a nedá sa vtiahnuť do zákopovej kultúrnej vojny. Ale čo sa bude v hre po voľbách, to je iná vec.
Vznikajú tu ešte dve nové strany, ktoré zrejme výraznejšie nezamiešajú karty, ale budú pútať pozornosť, a to strana, ktorú zakladá bývalý minister zdravotníctva a chvíľu aj minsiter vnútra, Tomáš Drucker, a strana Eduarda Chmelára Socialsiti.sk. Drucker sa stále prezentoval len ako odborník a zrazu, keď vypadol z hry, chce sa vrátiť do politiky. Ako to máme čítať?
Väčšina ľudí, najmä mužov, ktorí vstúpia do politiky, do jej zákutí, hoci aj predtým nemali takýto cieľ, túžia sa tam potom vrátiť. V prípade Chmelára je škoda o tom hovoriť, tiež je to ambiciózny človek, bez kritickej sebareflexie. Prípad Druckera je však iný – ak by k nemu prišiel Pellegrini a s ním aj časť voličov, prípadne donori, ktorí hodia už Fica cez palubu, tak je reálne, aby nejako miešal povolebné karty.
Aj Lucia Kurilovská, rektorka Akadémie Policajného zboru, sa vyjadrila, že zvažuje ponuku vstúpiť do Druckerovej strany.
Asi niekto, kto dlho pozoruje dianie, ale je na okraji politiky, zrazu zacíti šancu alebo chce to skúsiť. Podobne ako poslanci Martin Fedor a Cséfalvayová.
„Demokracia dnes nezomiera pod tlakom tankov alebo streľby, ale v dôsledku pasivity, nezáujmu občanov.“
Keď už Slovensko zažilo veľké prekvapenie pri európskych aj prezidentských voľbách, Zuzana Čaputová je vnímaná našou verejnosťou aj zahraničím prevažne veľmi pozitívne, očakávate niečo podobné aj po parlamentných voľbách?
Otázka je, či sa to podarí do tretice. Prvým predpokladom k tomu je, aby tichá väčšina išla k voľbám a vybrala si z nových strán, ktoré sú teraz k dispozícii, a ktoré už vlastne ľudia podporili buď v európskych alebo v prezidentských voľbách. Nesmú zostať pasívni. Pretože demokracia dnes nezomiera pod tlakom tankov alebo streľby, ale v dôsledku pasivity, nezáujmu občanov. A tak, ako v prípade zápasu s mečiarizmom, je potrebné, aby tu bola kritická väčšina, to znamená aspoň tých 60 percent voličov. Aby nezostali doma tí, čo frflú a aby každý aj z tých mladších svojím pôsobením získal aspoň jedného voliča zo svojho okolia pre jednu z potenciálne koaličných strán, ktoré nahradia túto vládnu koalíciu. Šanca tu je, ale nie je žiadna záruka. Je to však stále v rukách občanov. Dnes sa nedá povedať – ja na to nemám vplyv. To je len alibizmus.
Úlohu stredopravej strany, ako bola SDKÚ, by teda mohla prevziať jedna z dvoch nových strán – Za ľudí aleboPS/Spolu?
Áno. Uvidí sa, aké budú preferencie, ale pochybujem, že by do volieb vytvárali nejakú alianciu. Keď sa ukáže, že každá strana má dosť, aby sa dostala do parlamentu, tak nie je dôvod. V prípade SDK to bola Mečiarom vynútená reakcia, ale nakoniec šťastná.
Ako by ste zhodnotili SDKÚ? Napriek výhradám, ktoré na jej adresu komentátori a voliči vyslovili, zohrala na politickej scéne svoju pozitívnu úlohu?
Jednoznačne. To musia priznať už aj tí, ktorí nevedeli nájsť dobrého slova pre Dzurindu. Teraz opakovane volajú, že taký líder absentuje. Je fakt, že takým lídrom ako Dzurinda môže byť potenciálne aj Kiska, ale musí už pred voľbami získať aspoň desať percent. No môže ním byť aj Truban, lebo lídri sa rodia v akcii a dynamika najbližších mesiacov bude turbulentná.