BRATISLAVA 21. mája (WEBNOVINY) – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) žiada zaviesť systémové riešenie riadenia rizík agrárnej výroby, aby sa vždy po živelných pohromách nemuseli hľadať osobitné postupy a formy odškodnenia poľnohospodárov, ktoré závisia od dostupnosti zdrojov v štátnom rozpočte. Ako uviedol hovorca SPPK Stanislav Nemec, napriek tomu, že prvé návrhy sa objavili už pred desiatimi rokmi, žiadne z nich sa napokon nedostali do schvaľovacieho procesu na úrovni vlády ani parlamentu.
Podľa predsedu SPPK Milana Semančíka by bolo ideálne, keby takéto legislatívne opatrenia prijala Európska únia, aby ich členské krajiny museli zapracovať do svojej národnej legislatívy. „Keďže v Bruseli ide všetko akosi pomaly, oveľa pružnejšie by sme mohli postupovať aspoň u nás doma, pričom inšpiráciu môžeme hľadať napríklad v susednom Rakúsku,“ skonštatoval Semančík. Podľa neho to neznamená, že nie sú možné iné riešenia, na Slovensku sme sa však k žiadnemu v praxi nedopracovali. „Preto sme vždy odkázaní na hľadanie osobitných riešení a metodík, ale nikdy nevieme, ako napokon dopadneme a či sa vôbec poľnohospodári dočkajú nejakého odškodnenia,“ skonštatoval Semančík.
Nedávne silné dažde a vetry spôsobili škody prakticky vo všetkých regiónoch, no poľnohospodári podľa SPPK opäť nevedia na čom sú a s čím môžu počítať. Podľa Nemca táto neistota vyvoláva v ich radoch nervozitu, pretože aj keď konkrétnu výšku škôd bude možné vo väčšine prípadov spresniť až neskôr, spôsob a výška odškodnenia by mali byť známe už teraz. „Nevyhnutnosť efektívnych a účinných zabezpečovacích mechanizmov je v poľnohospodárstve o to väčšia, že v dôsledku klimatických zmien môžu byť výčiny počasia čoraz častejšie a nemožno sa vo všetkom spoliehať iba na klasické komerčné poistenie. Nehovoriac o tom, že všetky riziká sa ani poistiť nedajú,“ uzavrel Semančík.
Silné dažde a vietor spôsobili v uplynulých dňoch na poľnohospodárskych porastoch značné škody, ktoré zatiaľ SPPK vyčísliť nevie, podľa nej však budú značné. Komora ako možné formy odškodnenia navrhovala, aby napríklad podnikatelia na pôde nemuseli platiť daň za pozemky, na ktorých im prírodný živel zničil úrodu. Rovnako by podľa SPPK bolo potrebné zvážiť možnosti a spôsoby odškodnenia postihnutých poľnohospodárov a vyplatenie priamych platieb na plochy, ktoré kvôli záplavám nemohli byť obsiate. Štát by podľa poľnohospodárov mohol pomôcť aj odkladom splátok, ich znížením, či odpustením nájomného za pôdu v správe Slovenského pozemkového fondu.
SITA