Praktické poľovníctvo naberá v dnešnej dobe úlohu nástroja, ktorý vďaka nezištnej odhodlanosti veľkého množstva ľudí môže výrazne pomôcť pri zlepšovaní a ochrane životného prostredia pre voľne žijúce živočíchy. Aj poľovníci vidia že súčasná kultúrna krajina má z pohľadu prirodzeného životného priestoru pre zver veľa nedostatkov. Aktívne preto pristupujú napríklad k výsadbe remíz medzi veľkými poľami s monokultúrami, osievaniu pásov s miešankami, ktoré vďaka ich neskorému dokášaniu tvoria úkryt a zdroj potravy pre malú zver v období po žatve, vykášaniu horských lúk, aby tieto postupne nezarastali lesom, obnove starších a budovaniu nových napájadiel pre zver, odstraňovaním divokých skládok odpadu z lesov, demontážou starých oplotení, v ktorých zver často uviazne a s veľkým utrpením hynie. Samozrejmosťou je aj každoročná príprava krmiva a prikrmovanie zveri počas krutých zím, vyháňanie zveri z lúk pred ich kosením, aby sa predišlo zbytočným stratám a podobne. Dalo by sa vymenovať nespočetné množstvo aktivít, ktoré skutoční poľovníci robia len z radosti, ktorú pri potulkách za zverou nachádzajú v prírode.
Poľovníctvo má na Slovensku aj nesmiernu kultúrnu a historickú hodnotu a spájajú sa s ním mnohé ľudové tradície dedené z pokolenia na pokolenie. Mnohé ľudové legendy, príbehy a pesničky sú previazané s lesom, jeho obyvateľmi a poľovníctvom. Práve preto je v súčasnej dobre veľmi dôležité poľovníctvo ďalej moderne rozvíjať a jeho tradície zachovať aj pre budúce generácie.
Ekologické poľovníctvo je rozvíjané na princípoch trvalej udržateľnosti a ochrany prírody a naberá dôležitý význam pri udržiavaní rovnováhy v prírodných ekosystémoch, v ktorých v dôsledku urbanizácie zanikli niektoré dôležité ekologické väzby. Zároveň nepriamo poľovníctvo prispieva aj k zvyšovaniu rekreačnej hodnoty lesov pre verejnosť.
Verejnosť pozná poľovníkov čím ďalej tým menej. Tvrdia to mnohí z renomovaných odborníkov na oblasť poľovníctva. Poľovníci cítiaci určitú averziu zo strany verejnosti prechádzajú do defenzívy, kde ešte viac prehlbujú priepasť medzi sebou a nepoľovníkmi.
Názor verejnosti na poľovníctvo je výrazne diferencovaný v neprospech poľovníkov, pričom prevažná väčšina poľovníkov vôbec nepozná. Negatívne názory umocňujú aj ortodoxní ochranári, ktorí šíria skreslenú predstavu, že prírodu treba nechať na samoreguláciu, že poľovníctvo nie je potrebné a nepotrebný je aj lov zveri. Ale kde vziať toľko prirodzených predátorov, ktorí by dokázali udržať reguláciu v prírode bez zvýšených hospodárskych škôd na lesnom a poľnom hospodárstve a navyše bez ohrozenia pohybu človeka v prírode? Ako udržať kmeňové stavy zveri v čoraz viac industrializovanej spoločnosti? Poľovníci musia voliť inú taktiku k permanentnému prehlbovaniu dôvery zo strany verejnosti. A to prostredníctvom pozitívnych postojov, založených na dialógu a objasňovaní.
