Pomník na Námestí osloboditeľov pripomína padlých vojakov Červenej armády, ktorí zahynuli pri bojoch o Košice. Ako pre agentúru SITA ozrejmil Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Košice, Pomník padlým II. svetovej vojny – sovietski vojaci v centre metropoly východu je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou na území ochranného pásma Mestskej pamiatkovej rezervácie v Košiciach.
Venovaný je pamiatke príslušníkov 4. ukrajinského frontu, ktorí v januári roku 1945 zomreli pri bojoch o mesto Košice. Mesto si dodnes historicky pripomína tieto udalosti vždy 19. januára v danom roku.
Pomník bude mať 80. výročie
So stavbou pomníka sa začalo 14. apríla 1945. S iniciatívou prišlo samotné mesto. Tento rok uplynie 80 rokov od jeho odhalenia, keďže bol odhalený 1. júla 1945 na mieste námestia, kde počas vojny pochovávali padlých.
„Výlučným vlastníkom pomníka je Mesto Košice (spravuje ho ale Správa mestskej zelene – pozn. SITA). Je oficiálne pamiatkovo chránený od 28. júna 1963 ako celý areál so všetkými súčasťami, aj so zadnou nástupnou plochou, aj so zeleňou a parkovo upravenými plochami v rozsahu celej parcely,“ uvádza sa v poskytnutých úradných podkladoch pamiatkarov KPÚ Košice.
V Starom Smokovci vznikne Ružencová záhrada, venovaná bude Jánovi Pavlovi II.
Z vojenských dejín Slovenska je známe, že boje o mesto v závere druhej svetovej vojny boli realizované v rámci takzvanej západokarpatskej operácie 4. ukrajinského frontu a stredoslovenskej operácie pravého krídla 2. ukrajinského frontu.
Plnou silou sa rozpútali 17. januára 1945, po nevydarenej snahe dobyť mesto z juhozápadu sa pokúsili sovietske vojská zaútočiť na Košice z najkratšieho smeru od Sene a zároveň smerom od Moldavy nad Bodvou. Vzhľadom na to, že ani do večera 17. januára sa mesto nepodarilo dobyť, nasledujúci deň ráno sa smerom na Košice pohla celá 18. armáda. V ranných hodinách 19. januára bola na východnom brehu Torysy a hodinu po poludní vstúpila do Košíc.
Najtvrdšie boje boli na východe
Hlavnú úlohu pri oslobodení mesta zohral 4. ukrajinský front, velil mu generál I. J. Petrov. Košice sa stali prvým veľkým oslobodeným mestom na území Slovenska, taktiež sa koncom januára a začiatkom februára stali sídlom prvej československej vlády a prezidenta, i Slovenskej národnej rady.
Na východnom Slovensku sa zvádzali najtvrdšie voje medzi spojencami a fašistickým Nemeckom. I preto je pochopiteľné, že je tu najväčšie množstvo vojnových pomníkov a pamätníkov pripomínajúcich padlých v boji.
Centrum Trnavy bude pripomínať rozkvitnutú záhradu, pred radnicou bude prebiehať „univerzita“
„Na mieste košického pomníka zasahovala na prelome 17. a 18. storočia baroková hviezdicová pevnosť – košická citadela, neskôr tu bolo veľké trhovisko, ako aj prvé košické secesné kino Uránia. V čase II. svetovej vojny to bolo miesto pripravovaného pomníka Miklósa Horthyho, a tiež miesto, odkiaľ prebiehali deportácie Židov do koncentračných táborov,“ vyplýva z uvedených podkladov. Architektonicko-historický výskum (Zvarová, Švardová, Garaj 2013) na základe archívnych prameňov pomník na Námestí osloboditeľov uvádza zároveň aj ako cintorín padlých vojakov.
„Všetky preštudované dostupné archívne pramene a doteraz známe skutočnosti indikujú, že k exhumácii vojakov pochovaných pod pomníkom z dôvodu zachovania jeho celistvosti nikdy nedošlo. Ide o vojakov a dôstojníkov Červenej armády 4. ukrajinského frontu – 15 identifikovaných osôb a 15 osôb bez mena.“ Nateraz, žiaľ, bližšie údaje o padlých, či ich príbehy, v súčasnosti nie sú známe.
Výstavba pomníka trvala 85 dní. Postavený bol zo spišského travertínu a stál 1,3 milióna korún. Vytvorený bol v duchu socialistického realizmu, autorom projektu bol sovietsky kapitán Emeljan Filimonovič Gurjanov a inžinier T. Hudák. Na jeho výstavbe pracovali príslušníci vojenského útvaru 041 46 s hlavným inžinierom plukovníkom Beljakovom.
„Je známych sedem etáp stavebno-historického vývoja pomníka od roku 1945 až po začiatok 21. storočia. Ide o pomník architektonického typu, v symetrickej koncepcii, s dvoma hlavnými slávnostnými obeliskami (stĺpmi) v strednej časti kompozície a so symetricky po stranách priliehajúcimi hrobmi, zadnou nástupnou plochou a sadovníckymi úpravami,“ ozrejmuje uvedený architektonicko-historický výskum, dopĺňajúc, že realizátorom prác bola firma Slovenský kamenopriemysel a viacerí remeselní subdodávatelia.
Na pomníku tiež možno nájsť aj neskoršie doplnky od umelcov, napríklad lampy obelisku sú od košického sochára Vojtecha Löfflera, o večné ohne sa zas postaral sochár Mikuláš Szigeti. Na Slovensku sa možno nachádza viacero pomníkov padlým, ktoré vznikli podľa Gurjanovho projektu. Okrem Košíc sú aj v Sečovciach, Prešove a Poprade.
