Poslanci budú o zmene premlčacích lehôt v novele Trestného zákona rokovať zrýchlene (naživo)

13:18 – Poslanci parlamentu neodobrili uznesenie, ktorým by potvrdili civilizačnú a hodnotovú príslušnosť Slovenska k Západu, odsúdili útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a teroristické útoky hnutia Hamas na štát Izrael. Predkladateľmi návrhu boli poslanci hnutia Slovensko. Parlament už v minulom volebnom období niekoľkokrát odsúdil vojnu na Ukrajine, poslanci však o to požadovali aj novozložený parlament.

„Schválenie uznesenia by vyslalo jasný signál našim partnerom, ako aj zúčastneným stranám, že aj novozvolení poslanci Národnej rady SR sú proti zmenám hraníc na základe vojenskej sily, odsudzujú útočné vojny a rovnako tak teroristické útoky na civilistov a vyzývajú na prísne dodržiavanie medzinárodného práva. Uznesenie vychádza zo záverov zasadnutia Európskej rady z 26. a 27. októbra 2023, za ktoré hlasoval aj predseda vlády Robert Fico (Smer-SD),“ tvrdia poslanci. Dodávajú, že neschválením uznesenia vyjadrili poslanci politickú nedôveru premiérovi.

12:27 – Poslanci neposunuli do druhého čítania návrh na vydanie zákona o jednorazovom odškodnení osôb, ktoré boli sterilizované v rozpore s právom. Suma navrhovaného jednorazového odškodnenia bola 10-tisíc eur. Predkladateľmi návrhu boli poslanci hnutia Slovensko. Hnutie zákon predkladalo už v minulom volebnom období, v máji minulého roka prešiel do druhého čítania, no ďalej sa o ňom nerokovalo.

Výška navrhovaného jednorazového odškodnenia sa však oproti pôvodnému návrhu zvýšila, vtedy navrhovali päťtisíc eur. „Oprávnenou osobou na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá sa podrobila v období od 1. júla 1966 do 31. decembra 2004 v zdravotníckom zariadení na území SR sterilizácii v rozpore s právom,“ uvádza sa v návrhu.

Slovensko nebude mať nový štátny sviatok – Deň zápasu za ľudské práva – výročie sviečkovej manifestácie. Poslanci do ďalšieho legislatívneho procesu neposunuli novelu Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú do parlamentu predložili zákonodarcovia Richard Vašečka a Anna Záborská (obaja klub hnutia Slovensko).

Sviatok mal pripadnúť na 25. marca, keď si konanie sviečkovej manifestácie pripomíname. Dňom pracovného pokoja by však nebol. Cieľom zavedenia tohto sviatku bolo podporiť zvýšenie povedomia o totalitných obdobiach v histórii Slovenska a osobitne si pripomenúť tých, ktorí sa postavili na ochranu ľudských práv.

Trestné sadzby za trestný čin prevádzačstva sa zvyšovať nebudú. Poslanci neposunuli do druhého čítania novelu Trestného zákona, ktorú predložili poslanci okolo Igora Matoviča (hnutie Slovensko). Ako dôvod uvádzali odstrašujúci efekt pre potenciálnych páchateľov, ale aj snahu vyššou trestnou sadzbou postihovať predmetné konanie.

Matovičovi poslanci chcú zatočiť s prevádzačmi migrantov, navrhujú zvýšiť tresty

Na Slovensku je základná trestná sadzba za prevádzačstvo jeden až päť rokov, odsúdení však často podľa poslancov končia s podmienečnými trestami. Keby navrhované zmeny poslanci schválili, základnou trestnou sadzbou za prevádzačstvo by bol trest tri roky až osem rokov.

Zelenú nedostal ani návrh Zákona o preukazovaní pôvodu príjmu a majetku z dielne poslancov hnutia Slovensko. Jeho cieľom bolo zabezpečiť efektívne odhaľovanie zatajených či nezdanených príjmov a ich následné odobratie ústavne konformným spôsobom. Poslanci tvrdia, že úpravou primárne nešlo o postihnutie majetku, ale príjmov, na základe ktorých bol majetok nadobudnutý. Koniec koncov by to však viedlo k postihnutiu nelegálne nadobudnutého majetku.

„V praxi neraz dochádza k situáciám, keď daňové úrady disponujú informáciami, že majetok, spotreba alebo iné výdavky daňového subjektu nezodpovedajú deklarovaným príjmom uvedeným v daňovom priznaní, ale nemajú pritom efektívny nástroj na jeho postihnutie. Ide o situácie, keď daňovník vykazuje nízky základ dane, hoci vlastní majetok vysokej hodnoty alebo vedie nákladný životný štýl,“ uvádzajú poslanci v návrhu. Tvrdia, že správcovia dane majú veľmi obmedzené možnosti na preukázanie nepriznaných príjmov a ich dodatočného zdanenia.

Poslanci hnutia Slovensko požadovali aj zmenu Rokovacieho poriadku Národnej rady SR. Chceli vytvoriť presný mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska voči legislatívnym aktom Európskej únie (EÚ) a upraviť ho v Rokovacom poriadku.

Podľa poslancov okolo Igora Matoviča by sa tak stal účinným nástrojom, ktorý by zamedzil zásahom EÚ do suverenity Slovenska. Parlament však ich návrhu nevyhovel. Rokovania o niektorých záležitostiach týkajúcich sa členstva našej krajiny v EÚ boli v zmysle Rokovacieho poriadku prenesené na parlamentný výbor pre európske záležitosti.

Navrhovatelia chceli ustanoviť, aby najmä tento výbor mal možnosť prijať uznesenie, ktorým by vydal odôvodnené stanovisko. V prípade, že spomínaný výbor neprijme odôvodnené stanovisko vo forme uznesenia a jedna tretina jeho členov by sa domnievala, že návrh legislatívneho aktu EÚ nie je v súlade so zásadou subsidiarity, mal by právo požiadať predsedu parlamentu o zvolanie mimoriadnej parlamentnej schôdze.

Do ďalšieho legislatívneho procesu neprešli ani ďalšie zmeny z dielne poslancov okolo Igora Matoviča. Zákonodarcovia chceli zlepšiť spoluprácu medzi Národnou radou (NR) SR a vládou SR.

Lepšiu spoluprácu si predstavujú pri vypracovávaní stanovísk SR k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie (EÚ) vládou a ich schvaľovaní parlamentom predtým, ako o nich budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov EÚ.

Spresniť tak chceli rámec spolupráce optimalizáciou doterajších lehôt na vypracovanie stanovísk a vhodnejším nastavením sankcií za nedodržiavanie povinností zo strany vlády, ale aj parlamentu. Vláda je povinná zasielať Národnej rade SR návrhy stanovísk SR do dvoch týždňov pred rokovaním v Rade Európskej únie.

Poslanci však upozorňujú, že táto lehota sa nie vždy dodržiava a existujú aj prípady, že vláda tieto stanoviská parlamentu vôbec nezaslala. Doterajšiu lehotu na predloženie návrhu stanoviska vládou parlamentnému výboru pre európske záležitosti tak chceli zmeniť na päť pracovných dní pred rokovaním v príslušnom orgáne EÚ. Zmeny by v prípade schválenia nastali aj pri zasielaní predbežných stanovísk vládou parlamentnému výboru zo štyroch na päť týždňov.

Paragraf 363 Trestného poriadku sa meniť nebude. Poslanci neposunuli novelu Trestného poriadku do druhého čítania. Zmenu iniciovali poslanci hnutia Slovensko. Zákonodarcovia chceli úpravou zákona obnoviť dôveru v právny štát. Znenie paragrafu má podľa navrhovateľov zodpovedať pôvodnému zmyslu. Súčasne sa malo zlepšiť dodržiavanie zákazu negatívnych pokynov, ktoré sa obchádzajú práve využitím paragrafu 363.

„Pôvodným zmyslom bolo poskytnúť právomoc generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutia vydané policajtom alebo prokurátorom v prípravnom konaní, ak došlo k podstatnému pochybeniu, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Za také nemožno považovať napr. uznesenie o vznesení obvinenia, čo patrí medzi časté prípady rozhodnutí, voči ktorým smeruje použitie paragrafu 363,“ uvádza sa v návrhu. Poslanci tvrdia, že sa tak deje aj v súvislosti s obvineniami vplyvných osôb podozrivých z korupčných trestných činov či organizovaného zločinu.

12:18 – Opozičné novely zdravotníckych zákonov neposunuli do druhého čítania. Poslanci Národnej rady SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký v parlamente neuspeli s návrhom garantovať maloletému dieťaťu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti právo na nepretržitú prítomnosť rodiča, osoby určenej rodičom, inej osoby, do náhradnej starostlivosti ktorej bolo maloleté dieťa zverené či opatrovníka.

Prítomnosť takejto osoby by mohol ošetrujúci lekár v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas obmedziť, ak by bola nezlučiteľná s povahou poskytovaného zdravotného výkonu.

Parlament neposunul do druhého čítania ani návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti od poslanca NR SR za Progresívne Slovensko Oskara Dvořáka. Navrhoval rozšíriť okruh subjektov, ktoré môžu zamestnávať rezidentov v rámci rezidentského programu. Výsledkom mal byť vyšší počet rezidentov, a teda aj vyššia dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

„Navyše, pri všeobecnom lekárstve, kde je po ukončení špecializácie jediným možným pôsobiskom ambulantná sféra, je obzvlášť nevyhnutné vytvárať hlbšie väzby rezidentov priamo s ambulanciami za cieľom zvýšenia atraktivity tohto povolania,“ uviedol opozičný poslanec.

Poslanec za Progresívne Slovensko Oskar Dvořák tiež neuspel s návrhom precizovať povinnosti zdravotných poisťovní pri zabezpečovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti svojim poistencom tak, aby im v prípade potreby zabezpečili konkrétny termín u konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ak o to zdravotnú poisťovňu požiadajú. Výsledkom tohto návrhu malo byť zlepšenie manažmentu pacienta primárne pre tých poistencov, ktorí si z hocijakého dôvodu nevedia zabezpečiť dostupnosť potrebnej zdravotnej starostlivosti.

Parlament neposunul do druhého čítania ani návrh novely zákona o zdravotnom poistení, ktorým sa malo od začiatku budúceho roka znížiť odvodové zaťaženie pre nízkopríjmové skupiny zamestnancov. Návrh predložili poslanci za Progresívne Slovensko.

Schválením ich návrhu by sa zvýšila odvodová odpočítateľná položka zo zdravotných odvodov. Výšku tejto položky návrh novely zákona viaže na priemernú mesačnú mzdu, čím odpočítateľnú položku automatizuje. Výška odvodovej odpočítateľnej položky by sa upravila na 50 % priemernej mesačnej mzdy. Bolo by ju možné uplatniť na mzdu, ktorá nepresahuje 75 % priemernej mzdy na Slovensku.

12:15 – Koalícia odsúdila uznesenie europarlamentu a považuje ho za absolútne neprimerané zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenska. Ide o vyhlásenie Národnej rady SR k uzneseniu Európskeho parlamentu o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát prijatému dňa 17. januára tohto roku, ktoré poslanci koalície schválili.

Zároveň apelujú na europarlament, aby „svojimi ideologickými uzneseniami prestal spochybňovať výlučné právomoci členských štátov Európskej únie a prestal šíriť dezinformácie o Slovensku“. Uznesenie na prerokovanie predložil zahraničný parlamentný výbor.

Koalícia vyjadrila hlboké znepokojenie nad „protislovenským konaním poslancov Európskeho parlamentu zastupujúcich slovenskú opozíciu, ktorí iniciovali a sformulovali lživý a zavádzajúci text, čím vážne ohrozili národné záujmy Slovenska“ a vyzvala europarlament, aby rešpektoval, že rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a novela Trestného zákona je suverénnym rozhodnutím slovenskej vlády. Výzva smerovala aj opozičným poslancom. V predloženom uznesení sa píše, že šíria lži a nenávisť voči Slovensku a koalícia ich vyzvala k tomu, aby s tým prestali.

Poslanci parlamentu zároveň neprijali uznesenie opozície, ktoré predložili členovia hnutia Progresívne Slovensko a strany Sloboda a Solidarita. Opozícia navrhovala prijať uznesenie k rezolúcii Európskeho parlamentu (EP) zo 17. januára o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát.

Parlament by jeho prijatím zobral na vedomie uznesenie EP, v ktorom europarlament vyjadril znepokojenie nad plánovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Národná rada SR by podporením návrhu taktiež vyjadrila znepokojenie nad spôsobom, akým sa vláda Roberta Fica (Smer-SD) rozhodla prijať zmeny v trestných kódexoch.

Tie budú mať podľa poslancov dopad aj na ochranu finančných zájmov Európskej únie (EÚ). Odobrením uznesenia by parlament apeloval na vládny kabinet, aby rešpektoval, že členské štáty diskutujú o týchto zmenách s EÚ a súčasne žiadal vládu, aby nevystavovala Slovensko riziku porušenia práva EÚ, ktorého následkom by mohlo byť prerušenie čerpania európskych fondov.

12:12 – Poslanci parlamentu neprijali uznesenie k ruským útokom severokórejskými balistickými strelami na Ukrajinu. Poslanci strany Sloboda a Solidarita požadovali, aby parlament odsúdil vývoz balistických rakiet zo Severnej Kórei a ich obstaranie Ruskom, ako aj použitie týchto rakiet Ruskom proti Ukrajine.

Prijatím uznesenia by parlament vyjadril súhlas s tým, že použitie týchto zbraní ešte väčšmi zvyšuje utrpenie ukrajinského ľudu a podporuje ruskú útočnú vojnu. Súčasne by vyslovil súhlas s tým, že export balistických rakiet spolu s inými zbraňami zo Severnej Kórei do Ruska zjavne porušuje viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.

Prijatím uznesenia mala Národná rada SR podporiť zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach a trvala by na okamžitom zastavení ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Taktiež by vyzvala vládu SR, aby sa pridala k 48 štátom, ktoré doposiaľ v spoločnom vyhlásení odsúdili ruské útoky severokórejskými balistickými strelami na Ukrajinu.
12:07 – Národná rada SR odsúdila bezprecedentný teroristický útok hnutia Hamas na Izrael, ktorý sa stal 7. októbra minulého roku. Prijaté uznesenie k teroristickému útoku hnutia Hamas proti Izraelu a následnému konfliktu predložil koaličný poslanec Marián Kéry (Smer-SD).

Poslanec v uznesení pripomína, že pri útoku bolo zavraždených viac ako 1 200 ľudí a vyše 240 bolo odvlečených do pásma Gazy ako rukojemníkov. Prijatím uznesenia zároveň parlament vyzval k zastaveniu ostreľovania Izraela a k bezpodmienečnému prepusteniu všetkých rukojemníkov a odsúdil vlnu antisemitizmu, ktorá sa šíri nielen na sociálnych sieťach, ale je podľa poslanca prítomná aj na demonštráciách v niektorých európskych krajinách.

Schválením rezolúcie Národná rada SR považuje spôsob, akým reagoval Izrael na konflikt, a zahynulo pri ňom viac ako 12-tisíc Palestínčanov, za neprimeraný a neakceptovateľný v zmysle medzinárodného a humanitárneho práva.

Poslanci si prijatím uznesenia zároveň uctili pracovníkov Organizácie Spojených národov, humanitárnych organizácií a novinárov, ktorí počas konfliktu zahynuli. Rezolúcia „zdôrazňuje, že násilie nie je a nemôže byť riešením žiadneho konfliktu“ a „podotýka, že túto situáciu nebude možné uspokojivo vyriešiť, pokiaľ nebudú bojové operácie ukončené prímerím alebo inou primeranou formou“.

12:05 – Poslanci parlamentu vrátili uznesenie k porušovaniu základných práv a slobôd z dôvodu rasy, farby pleti a príslušnosti k národnosti či etnickej skupine garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami na dopracovanie predkladateľom. Nimi boli poslanci za hnutie Slovensko.Požadovali, aby Národná rada SR dôrazne odsúdila všetky spomínané prípady porušovania základných práv a slobôd i diskriminácie. Prijatím uznesenia mal parlament vyzvať vládu na prijatie ráznych opatrení na zabezpečenie dodržiavania ústavy a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovensko viazané.

Parlament mal taktiež vládu zaviazať, aby do konca tohto roku predložila Národnej rade SR správu o vykonaní krokov v tejto oblasti a taktiež, aký je stav dodržiavania základných práv a slobôd v našej krajine.

„Základným princípom právneho štátu je princíp vlády práva, resp. právnym štátom je len taký štát, v ktorom vládne právo. V právnom štáte musia byť ľudské práva a slobody zaručené a štát ich musí garantovať,“ uvádzajú poslanci v predloženom materiáli.

Tvrdia, že na to, aby bolo Slovensko demokratickým a právnym štátom, nestačí právne predpisy len formálne schváliť, je nevyhnutné ich dodržiavať a dôsledne vynucovať. „Dlhodobé problémy Slovenska s uplatňovaním a dodržiavaním právnych predpisov, ale aj udalosti posledných mesiacov však jasne poukazujú na nedostatky v ich aplikácii,“ konštatujú zákonodarcovia.

12:03 – Parlament neprijal uznesenie Národnej rady SR k členstvu Slovenska v Severoatlantickej aliancii (NATO). Navrhovateľmi boli poslanci okolo Igora Matoviča (hnutie Slovensko). Prijatím uznesenia by sa parlament s hrdosťou prihlásil k členstvu našej krajiny v NATO a naďalej by podporil členstvo Slovenska ako suverénneho a stabilného partnera.

Odobrením návrhu by sa Národná rada SR zaviazala k podpore rozvoja vzájomných vzťahov s jednotlivými členskými štátmi NATO v oblasti obrany, k statusu konštruktívneho a zodpovedného partnera pri riešení výziev, ktoré Slovensko čakajú, a súčasne by sa zaviazala rešpektovať všetky záväzky, ktoré našej krajine z členstva vyplývajú.

Okrem toho by sa NR SR zaviazala k tomu, že nebude podnikať žiadne kroky, ktoré by viedli k oslabeniu nášho členstva v NATO alebo k vystúpeniu z aliancie. „Od vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie získala naša krajina množstvo schopností a spôsobilostí od ďalších členských štátov v oblasti obrany a bezpečnosti, a mier sa stal samozrejmosťou každodenného života občanov Slovenskej republiky,“ uviedli poslanci v predloženom materiáli.

11:58 – Poslanci hnutia Progresívne Slovensko (PS) chceli obmedziť pôsobnosť generálneho prokurátora. Cieľom zmeny bolo zmenšiť priestor na svojvoľné alebo nedôvodné intervencie generálneho prokurátora do vyšetrovania trestnej činnosti a umožniť súdny prieskum jeho rozhodnutí vydaných na základe paragrafu 363 Trestného poriadku. Parlament však ich návrh nepodporil.

„Inštitút zrušenia právoplatného rozhodnutia podľa paragrafu 363 poskytuje generálnemu prokurátorovi kompetenciu zrušiť ktorékoľvek rozhodnutie iného prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, pričom proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný žiaden opravný prostriedok. Takáto právna úprava poskytuje generálnemu prokurátorovi neadekvátnu právomoc, ktorá môže byť veľmi jednoducho zneužitá,“ uvádza sa v predloženom materiáli.

V súčasnosti sa nezavedie transparentnejší model výberu riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Poslanci parlamentu neposunuli novelu zákona o SIS do ďalšieho legislatívneho procesu. Predkladateľom zmien bol poslanec hnutia Progresívne Slovensko (PS) Tomáš Valášek, ktorý chcel proces výberu riaditeľa zosúladiť s bežnou praxou v okolitých členských štátoch Európskej únie. Podľa poslanca by mal byť kandidát na túto pozíciu verejne vypočutý parlamentným výborom pre obranu a bezpečnosť.

Do druhého čítania neprešiel ani tretí legislatívny návrh od poslancov hnutia Progresívne Slovensko (PS). Novelou zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu SR chceli zmeniť kvórum na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi.

V predloženej úprave navrhovali, aby na podanie návrhu stačila pätina poslancov zo súčasných troch pätín. Nadácia Zastavme korupciu a združenie Via Iuris tvrdia, že najmä v prípade poslaneckej iniciatívy je takmer nemožné dosiahnuť takúto väčšinu. Navyše to podľa nich nekorešponduje ani so skutočnosťou, že na zvolenie generálneho prokurátora postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Byrokratická záťaž občanov a podnikateľov sa nezníži. Zákonodarcovia neodobrili novelu zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci, ktorú do Národnej rady SR predložili poslanci hnutia Progresívne Slovensko (PS).
Byrokracia by sa tak znížila minimalizovaním potreby predkladať vybrané výpisy a odpisy zo štátnych evidencií pri kontakte občanov a podnikateľov so subjektami mimo verejnej správy. Ide tak napr. o výpis z obchodného registra, výpis z registra trestov či výpis z listu vlastníctva.V súčasnosti orgány verejnej moci tieto výpisy získavajú efektívnejšie a bez byrokratického zaťaženia smerom k občanovi, a to výmenou medzi sebou. Opatrenia, ktoré boli prijaté zákonom o byrokracii, sa však vzťahujú len na kontakt občanov či podnikateľov s orgánmi verejnej moci a nevzťahujú sa na kontakt týchto osôb so subjektami mimo verejnej správy, čo sú napr. banky, poisťovne alebo telekomunikační operátori.Poslanci hnutia Progresívne Slovensko (PS) požadovali do Trestného zákona doplniť pojem domáce násilie. Ich novelu Trestného zákona však plénum parlamentu neposunulo do druhého čítania. Takýto pojem už síce exituje v zákone o obetiach trestných činov, avšak v Trestnom zákone absentuje. Ten preto neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia, čo podľa progresívcov znemožňuje adekvátnu odpoveď právneho systému na takéto porušenie ľudských práv. Úprava zároveň definovala vzťah medzi osobou záživájúcou domáce násilie a osobou páchajúcou násilie.

Poslanci parlamentu neprijali ani návrh na vydanie nového zákona o príspevku na predprimárne vzdelávanie dieťaťa. Predkladateľkami boli poslankyne hnutia Progresívne Slovensko (PS). Cieľom bolo nanovo zadefinovať a nastaviť príspevok na starostlivosť. Nárok naň sa tak mal predĺžiť až do veku, keď deti nastupujú na povinnú školskú dochádzku. Zároveň navrhovali navýšiť sumu na 450 eur. Zmeniť sa mal aj nárok na jeho poberanie, a to tak, aby ho mohli využívať aj osoby, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko.

Poslankyne taktiež chceli zaviesť súbeh tohto príspevku s rodičovským príspevkom, a to v prípade, ak sú v rodine dve alebo viac detí. Predkladateľky navrhovali, aby príspevok mohli čerpať všetci rodičia, ktorí sa preukážu pracovným pomerom.

Poslankyne hnutia Progresívne Slovensko chceli nastaviť systém podpory a možnosti kontroly pre samosprávy, aby mali komplexný prehľad o počtoch prijatých a neprijatých detí do zariadení predprimárneho vzdelávania. Kontrola by prebiehala nielen na základe počtu zamietnutých žiadostí rodičov o prijatie dieťaťa do zariadenia, ale aj na základe menných zoznamov detí a ich zákonných zástupcov s prislúchajúcimi údajmi. Súčasne chceli zaviesť efektívny systém kontroly pri vyplácaní predĺženého rodičovského príspevku.

Parlament však ich návrh neposunul do ďalšieho legislatívneho procesu. V súčasnosti má žiadateľ o príspevok povinnosť preukázať sa rozhodnutím riaditeľa materskej školy o neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, na základe ktorého úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodne o priznaní alebo nepriznaní nároku na príspevok.

Navrhované zmeny mali podľa poslankýň prispieť k prehľadnejšiemu systému rozhodovania o priznávaní spomínaného príspevku. Po novom by úrad práce rozhodoval na základe potvrdenia obce o právoplatnom rozhodnutí riaditeľa škôlky o neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie.

11:57 – Poslanci do druhého čítania neposunuli ani novelu Trestného zákona z dielne Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Poslanci navrhovali uzákoniť prečin domáceho násilia s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden rok až tri roky. Kresťanskí demokrati upozornili na to, že v súčasnosti za domáce násilie hrozí len podmienka alebo peňažný trest a tento stav je potrebné zmeniť tak, aby bolo možné účinne potrestať páchateľov.

„Obetiam domáceho násilia v súčasnosti štát nedokáže podať pomocnú ruku a efektívne ich chrániť. Obete musia mať istotu, že keď sa im deje niečo zlé, tak sa nemusia báť prísť na políciu. Žiaľ, momentálne to tak nie je a vo väčšine prípadov páchateľ nie je účinne potrestaný,“ zdôraznila predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková.

11:56 – Oprávnenia generálneho prokurátora sa meniť nebudú. Poslanci parlamentu neposunuli do druhého čítania novelu Trestného poriadku, ktorú predložili poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS). Navrhovali obmedzenie niektorých oprávnení generálneho prokurátora, ktoré mu prináležia na základe paragrafu 363 Trestného poriadku.

Podľa liberálov mu dávajú neprimeranú moc nad prípravným konaním. „Predložený návrh paragraf 363 nerušil, ale nastavoval jeho pravidlá tak, aby čo najviac zodpovedali tomu, na aký účel bol paragraf do zákona zakotvený, teda odstraňovanie nezákonnosti v prípravnom konaní,“ uviedli v návrhu.

Poslanci strany Sloboda a Solidarita sa tiež pokúsili redefinovať skutkovú podstatu trestného činu znásilnenia. Novelu Trestného zákona a novelu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb však parlament neposunul do druhého čítania.

Liberáli tvrdia, že platná definícia kladie dôraz na prítomnosť fyzického násilia a prejaveného odporu, no nezohľadňuje absenciu slobodného súhlasu. Do zákona tak chceli doplniť pozitívnu definíciu súhlasu. Za súhlas by sa považoval „vážny, dobrovoľný a zrozumiteľne vyjadrený prejav vôle poškodeného, ak vzhľadom na okolnosti činu a svoje osobné pomery mohol taký súhlas prejaviť“. Za súhlas by sa naopak nepovažovalo slovné či fyzické nereagovanie zo strany poškodeného na konanie páchateľa.