Je hanbou pre Slovenskú republiku, že sa stále nevyriešilo zavlečenie Michala Kováča ml. do zahraničia. Skonštatoval to na úvod pondelkového rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí).
Témou zasadnutia výboru boli práve takzvané Mečiarove amnestie. Od ich zrušenia sa na Okresnom súde Bratislava III v tejto veci neuskutočnilo ani jedno súdne pojednávanie. Na rokovaní výboru sa zúčastnila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS), špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a predseda súdnej rady Ján Mazák.
Šéfka rezortu spravodlivosti zdôraznila, že tento prípad je traumatizujúci pre celú spoločnosť. Vysvetlila, že obžaloba bola v prípade podaná už v roku 2000. „To znamená, že pred 22 rokmi bola podaná obžaloba v tejto veci. Potom, v roku 2001 bolo konanie zastavené pred Mečiarove amnestie,“ pokračovala s tým, že tie boli zrušené v roku 2017.
Komplikácia začatia pojednávania
Následne sa okresný súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s predbežnou otázkou, či môže súd konať v tejto veci, keď v nej bolo už raz zastavené konanie. Európsky súd o tejto veci rozhodol v decembri minulého roku.
Od zrušenia Mečiarových amnestií sa vyšetrovanie káuz nikam neposunulo. Kolíkovú, Mazáka a Lipšica si ústavnoprávny výbor zavolá na koberček
„Keďže celé konanie sa rozbehlo v roku 2000, rozhoduje sa podľa starého trestného poriadku a znamená to potrebu prísediacich. S ohľadom na to, aký je tu vysoký stup utajenia, je potrebné, aby prísediaci mali rovnako takýto vysoký stupeň utajenia,“ objasnila Kolíková.
Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v prípade Mečiarových amnestií považuje Čaputová za prelomové
Práve táto skutočnosť komplikuje začatie pojednávania, keďže súd nemá k dispozícii žiadnych prísediacich z ľudu, ktorí by mali dostatočnú previerku. Získanie previerky od Národného bezpečnostného úradu pritom trvá približne šesť mesiacov.
Mazák nevidí priestor na prijatie zákona
Ministerka sa zároveň domnieva, že podmienky na to, aby bol vo veci takýto stupeň utajenia, neexistujú.
„Požiadala som riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby prehodnotil stupeň utajenia. Mám za to, že nie sú takto postavené podmienky, aby trval na tom, že tu má byť takýto vysoký stupeň utajenia,“ dodala. Podľa Kolíkovej je tiež možnosť, že by prokuratúra vec stiahla a opätovne podala obžalobu. Vtedy by sa vo veci konalo podľa nového procesu a neboli by tak potrební prísediaci.
Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák nevidí priestor na prijatie zákona, ktorý by riešil situáciu na Okresnom súde Bratislava III. „Platí všeobecný princíp trestného konania. Vždy to treba posudzovať podľa tých predpisov trestného práva, ktoré tu boli účinné, v čase spáchania skutku,“ doplnil. Navrhuje vytvoriť optimálne podmienky pre okresný súd na to, aby sa dokázal venovať obžalobe.
Neznámi páchatelia násilne zavliekli Michala Kováča ml. do Rakúska 31. augusta 1995. Krátko po čine sa objavili správy, že sa mala na ňom podieľať tajná služba. Vtedajší premiér Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident v roku 1998 udelil amnestiu páchateľom únosu. Tá sa vzťahovala aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Kováča do cudziny.
Akékoľvek pokusy potrestať páchateľov únosu skončili predčasne z dôvodu udelených amnestií. Zlom nastal v roku 2017. Poslanci schválili novelu ústavy, podľa ktorej parlament získal právomoc zrušiť amnestie a milosti, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Ďalším krokom bolo prijatie uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií a tiež milosti, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol.