Potravinárska komora Slovenska (PKS) upozorňuje verejnosť, že v blízkej budúcnosti možno predpokladať zdražovanie potravín o päť až 10 %.
Dôvody zdražovania vidí komora vo výpadkoch produkcie z dôvodu suchého počasia na celom svete a celkového rastu vstupných nákladov.
K zložitej situácii prispeli podľa PKS aj nízke svetové zásoby obilia. Rast cien obilnín a olejnín sa prejavil tiež v stúpajúcich nákladoch na kŕmne zmesi.
Potravinári očakávajú, že sa tento stav premietne do ďalšieho zvýšenia cien potravín živočíšneho pôvodu v obchode.
So zastavením zdražovania v dlhodobom horizonte PKS nepočíta.
Ceny vyleteli nahor
S kŕmnym obilím sa podľa údajov PKS len nedávno obchodovalo na úrovni 120 eur za tonu, teraz už dosahuje cena tejto komodity hranicu 180 eur za tonu.
Sója zdražela zo 400 eur za tonu na 600 eur za tonu. V oboch prípadoch ide až o 50-percentný rast. Tieto plodiny sú veľmi dôležité pri chove hospodárskych zvierat, čím PKS zdôvodňuje rast nákladov pre podnikateľov.
Cena bravčových polovíc dosiahla v januári 2010 úroveň 1,15 eur za kilogram, v súčasnosti sa vyšplhala už na 1,85 eur za kilogram. V percentuálnom vyjadrení to znamená vyše 60-percentné zvýšenie.
Pri cene 1,44 eura za kilogram v januári 2012, v tomto roku zatiaľ zaznamenávame nárast ceny za bravčové polovice o viac ako 28 %, z toho o 19 % ceny stúpli len za posledný mesiac. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informovala riaditeľka PKS Jarmila Halgašová.
Komora zdôrazňuje, že ceny potravín sú dlhodobo neudržateľné. Inflácia na Slovensku dosiahla podľa PKS za posledných 10 rokov hodnotu 60 %, hrubé mzdy rástli až o 107 %, zatiaľ čo ceny potravín vzrástli len o 32 %.
„Ak vezmeme do úvahy rast cien ďalších vstupov napríklad pohonných hmôt, ale i vývoj cien potravín a nápojov v okolitých členských štátoch Európskej únie, tak súčasné ceny potravín sú na Slovensku poddimenzované a patria medzi najlacnejšie v eurozóne,“ vysvetľuje prezident PKS Daniel Poturnay.
Tento tlak na nízke ceny bude mať podľa neho za následok len ďalšiu likvidáciu domáceho agropotravinárskeho sektora alebo používanie náhrad, čo sa odrazí v poklese kvality potravín.
Problémy na trhu
Z krátkodobého hľadiska je udržiavanie stabilných cien potravín výhodné nielen pre spotrebiteľa. Potravinári pripúšťajú, že je to aj vhodný nástroj na reguláciu inflácie.
„Je však nevyhnutné, aby ceny potravín zodpovedajúcim spôsobom vzrástli na každom stupni potravinovej vertikály – u prvovýrobcu, v potravinárskom podniku, ako aj na pulte v obchode,“ tvrdí Poturnay.
Myslí si, že z dlhodobého hľadiska treba dodávateľom zaplatiť rozumné ceny, aby si dokázali zabezpečiť stále dodávky potravín vyrovnanej a dobrej kvality.
„Avšak v prípade, ak by ceny potravín zostali naďalej na úrovni, ktorá neodráža ich reálnu infláciu a zvyšujúcu sa cenu vstupov, bude to pravdepodobne mať svoje následky,“ varuje.
Podľa jeho slov tak hrozí okrem spomínaného poklesu kvality potravinárskych výrobkov, ich nedostatok alebo až výpadok na trhu a možno aj ďalšia likvidácia výrobcov.
Zsolt Simon kritizuje vládu
Opäť sa ukazuje, že na to, aby bol niekto odborníkom v oblasti poľnohospodárstva, nestačí mať doma záhradku alebo vinohrad.
Jasným príkladom je pán minister Jahnátek, ktorý to dokazuje tak svojimi rozhodnutiami, ako aj vyjadreniami.
Neustále tvrdí, že za zdražovanie potravín môže zlá úroda, čo ale nie je celkom pravda. Nielen úroda, ale hlavne neodbornosť pána Jahnátka a celej Ficovej vlády stojí za vyššími cenami potravín.
– na Slovensku sa urodilo v roku 2012 1,314 mil ton pšenice, čo je pokles o 15,5 % oproti roku 2011 (zdroj ŠÚ), pričom ročná potreba na potravinárske účely je 0,5mil ton
– odhad úrody v rámci celej EÚ avizuje pokles o 1,5 % .
– evidentná je tiež skutočnosť, že obchodné reťazce pri potravinách pracujú s maržou 70-150%. Prečo vláda nehľadá riešenie práve tu, kde sa to môže eliminovať? Cena pšenice už v minulosti mala úroveň vyššiu ako 200€/t, čomu sa prispôsobili spotrebiteľské ceny a už aj v minulosti sa potvrdilo, že pokles ceny pšenice neznamenal pokles ceny chleba
– prečo vláda neobmedzuje využívanie úrodných pozemkov na produkciu energie? (slnečný kolektor, bioplyn z kukurice…) Dnes sa už vďaka Ficovej politike na 20 000 ha neurodí pšenica, ale elektrina. Úroda z tejto výmery (66 000 t) by postačovala pre obyvateľov mesta Trenčín na ročnú potrebu chleba, rožkov a všetkého pečiva. Z elektriny sa nenajeme!!
Je preto otázne, prečo Ficova vláda istôt hovorí o potrebe zvyšovania cien potravín. Je to preto, že chce prevádzkovateľov týchto zariadení (sponzorov strany) vysoko dotovať aj pri cene elektriny, pričom jej neprekáža ani nárast cien potravín. Zdá sa, že minister pôdohospodárstva Jahnátek, napriek svojej záhradke, a predseda vlády Fico, napriek svojmu vinohradu, sú viac doma v elektrotechnike a aktivitách sponzorov ako v obilí.
(Vyhlásenie nebolo štylisticky ani obsahovo pozmenené – pozn. red.)
