Povinnú vojenskú službu rieši Poľsko i Nemecko. Bezpečnostný expert prezradil, či sa zavedie aj na Slovensku

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Armáda, vojaci
Foto: ilustračné, SITA/Jakub Julény

Konflikt na Ukrajine núti krajiny rozmýšľať nad zavedením povinnej vojenskej služby. Dôvodom sú hlavne obavy z Ruska ako agresora. Kým Lotyšsko ju už zaviedlo, Poľsko o nej uvažuje. Viacerí si začali klásť otázku, či sa pridá aj Slovensko.

„Minulý rok a začiatkom tohto roku vedenie ministerstva obrany k tomu bolo najviac blízko,“ uviedol pre TV JOJ na webe Noviny.sk bezpečnostný expert Radovan Bránik. Tiež bol zavedený inštitút aktívnych záloh, o ktorý však nebol veľký záujem.

Pomôcť môže novela

Ministerstvo obrany SR uviedlo, že v súčasnosti má čoraz menšie možnosti na vytváranie záloh. Pomôcť by mohla novela, ktorá by umožnila vstup do aktívnych záloh ktorémukoľvek občanovi na dobrovoľnom základe.

„Otvorení sme všetkým pozíciám – od tých základných, ako napríklad strelec, až po špecialistov z radu IT, chemikov i potápačov,“ priblížil Martin Sklenár, minister obrany SR.

Problémom sú financie

Ide však o iný systém, ako v neutrálnych krajinách Rakúsko a Švajčiarsko, či v krajinách ako Fínsko a Švédsko. Podľa analytika Bránika by musela byť aj široká podpora verejnosti.

Ďalším problémom by bolo, kde by Slovensko vzalo financie. Len vybudovanie základnej infraštruktúry pre brancov by stálo približne 500 miliónov eur. Ak by sa k tomu prirátali zbrane, vozidlá, oblečenie a žold, boli by to miliardy eur.

Česko má podobný postoj ako Slovensko

Podobne ako Slovensko, ani Česko neuvažuje o oživenie povinnej vojenskej služby. Síce v januári ich tamojšia vláda schválila nový inštitút, ktorý umožňuje občanom sa na dobrovoľnej báze do obrany štátu aktívne zapojiť.

„Už teraz majú občania ČR možnosť stať sa vojakmi z povolania, vstúpiť do aktívnych záloh alebo sa zúčastniť dobrovoľného vojenského cvičenia. Dobrovoľné predurčenie bude štvrtou možnosťou ako sa budú môcť občania ČR zapojiť,“ informovala Simona Cigánková, hovorkyňa Ministerstva obrany ČR.

Poľsko má podporu 54 percent

Naopak, o zavedení uvažuje Nemecko a Poľsko o nej aktívne hovorí. V prieskume mala podporu 54 percent respondentov.

„Poľsko je dobrý príklad, ale nemyslím si, že Slovensko v dohľadnej dobe alebo v najbližších dekádach bude schopné takto uvažovať,“ uzatvoril Bránik.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Martin SklenárRadovan Bránik
Firmy a inštitúcie Ministerstvo obrany ČRMO Ministerstvo obrany SR