BRATISLAVA 17. novembra (WEBNOVINY) – Pôvod štátneho sviatku 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu siaha do roku 1939, konkrétne do Protektorátu Čechy a Morava. Orgány Veľkonemeckej ríše totiž 17. novembra 1939 zatvorili v protektoráte všetky vysoké školy.
Tento krok bol reakciou na študentskú pripomienku vzniku Československej republiky 28. októbra a masovú účasť na pohrebe zastreleného medika Jana Opletala 15. novembra. Bezpečnostné zložky vtrhli na pražské internáty a stovky študentov deportovali do koncentračných táborov. Deväť funkcionárov študentských organizácií popravili.
Slovákov po pár dňoch týrania prepustili
„V noci zo 16. na 17. novembra 1939 boli pri policajnej razii v internátoch pozatýkané stovky študentov vrátane niekoľkých Slovákov, ktorí ešte študovali v Prahe,“ povedala pre agentúru SITA historička Marína Zavacká z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Slovákov však na rozdiel od českých študentov neposielali do koncentračných táborov Sachsenhausen a Dachau, ale po pár dňoch týrania ich ako cudzincov prepustili. „Medzi zastrelenými funkcionármi študentských organizácií však bol mladý inžinier zo Slovenska Marek Frauwirth,“ uviedla Zavacká.
Frauwirth pochádzal z Tvrdošína, angažoval sa v ľavicových organizáciách a po zániku Československa sa zamestnal na slovenskom konzuláte v Prahe. Zároveň ešte študoval jazyky a venoval sa pomoci antinacistickým aktivistom.
V koncentračných táboroch končili aj profesori
Nemci 17. novembra vtrhli na internáty aj v Brne, Příbrami a Olomouci, pričom študentov čakal rovnaký osud ako tých z Prahy. V koncentračných táboroch skončili aj mnohí ich profesori. O protištudentských represiách podľa Zavackej informovali významné svetové médiá Chicago Tribune, New York Herald, sovietska Pravda alebo Osservatore Romano.
Študentské organizácie po celom svete následne tento deň v roku 1941 zo solidarity vyhlásili za Medzinárodný deň študentstva, aby sa osud perzekvovaných študentov každoročne pripomínal. Spomienkové akcie sa konali na univerzitách od Austrálie po Južnú Ameriku.
Tlač slovenského štátu sa udalosti snažila prejsť taktickým mlčaním, no na Univerzite Komenského (vtedajšej Slovenskej univerzite) sa šírili letáky, rovnako ako na internáte Lafranconi. Mnohí Slováci sa zapojili do pomoci študentom utekajúcim do zahraničia, ktorí sa snažili dostať do Francúzska, kde vznikali jednotky československej zahraničnej armády.
Slovensko prvé zrušilo vedúcu úlohu KSS, Klaus to ignoroval
Tvárami Nežnej revolúcie sú podľa Feldeka nevinne odsúdení
Študentov si pripomínal aj komunistický režim
17. november si ako Medzinárodný deň študentstva na pamiatku zastrelených a deportovaných študentov pripomínal aj komunistický režim. V rokoch 1961-1974 existovala v ČSSR Univerzita 17. listopadu, na ktorej sa vzdelávali študenti zo spriatelených rozvojových krajín.
Paradoxne práve tvrdý zásah polície voči študentom v Prahe o päťdesiat rokov neskôr odštartoval udalosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu v Československu. Podľa Zavackej je dôležité si tento dátum pripomínať aj v súčasnosti.
„Myslím, že nielen konkrétne pripomínanie udalostí z rokov 1939 a 1989, ale využitie tohto dátumu na vyjadrenie úcty k ľuďom, ktorí sa podieľali na zápase za slobodu a ľudské práva, či už v minulosti alebo teraz, robí tento sviatok nanajvýš aktuálnym. Nie je to o počte vencov a rečníkov, ale o zamyslení sa nad hodnotou každodenne využívaných bežných slobôd,“ dodala Zavacká. 17. november je od roku 2001 štátnym sviatkom.
