Ako by správne mala znieť otázka, ktorú dostanú občania v referende, aby ju poslanci neignorovali? V rozhovore pre portál Webnoviny.sk odpovedal ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák.
Strana Hlas-SD Petra Pellegriniho sa chystá na budúci rok spustiť petíciu na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Napriek tomu, že takýmto spôsobom sa k nim nikdy nedospelo. Ani raz sa ho nezúčastnilo dostatok voličov.
Opozícia spustila politickú hru s neistým koncom. Kto by vládol po referende o predčasných voľbách?
Ak bude podľa Bujňáka na Slovensku visieť Damoklov meč predčasného skrátenia volebného obdobia cez ústavný zákon, obáva sa, že by to mohlo viesť k zníženiu odhodlania robiť opatrenia, ktoré sú síce na začiatku nepopulárne, ale z dlhodobého hľadiska pre krajinu potrebné.
Musia poslanci rešpektovať výsledok platného referenda a skrátiť si štvorročné volebné obdobie?
Pokiaľ je referendová otázka položená tak, že obsahuje spojenie „súhlasíte s tým, aby sa národná rada uzniesla na ústavnom zákone“, ktorým si volebné obdobie skráti, takéto znenie otázky umožňuje poslancom argumentovať proti rešpektovaniu výsledku platného referenda.
Ústava totiž hovorí, že poslanci vykonávajú mandát osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Rovnako ústava obsahuje garanciu, že za hlasovanie v Národnej rade SR alebo v jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.
Ústava je preto dnes napísaná tak, že cestou referenda poslancom neviete prikázať, ako majú hlasovať. Neznamená to však, že referendum je u nás iba drahým prieskumom verejnej mienky. Vyššie uvedená odpoveď platí vtedy, ak je otázka napísaná tak, že sa vyžaduje hlasovanie poslancov v národnej rade.
Ak do otázky vkladáte formuláciu „súhlasíte s tým, aby sa národná rada uzniesla“, urobili ste chybu už nazačiatku.
Aký význam má potom referendum, ak jeho výsledok poslanci nemusia rešpektovať?
Referendum nie je drahým prieskumom verejnej mienky. Je potešiteľné, že tento mylný názor ústavný súd vyvrátil 28. októbra 2014, keď doslovne povedal: „Ústava nevylučuje iný spôsob prijímania všeobecne záväzných pravidiel správania s právnou silou zákona, prípadne ústavného zákona, konkrétne občanmi v referende. Všetko ale závisí od toho, ako sa referendová otázka položí. Ak do otázky vkladáte formuláciu „súhlasíte s tým, aby sa národná rada uzniesla“, urobili ste chybu už nazačiatku.
Ako by mala byť teda položená otázka?
Poviem príklad, ako by sa mala otázka položiť, aby vyvolávala právne účinky. Predstavme si, že chceme referendom dosiahnuť, aby mohli v komunálnych voľbách hlasovať aj 16-roční, podobne ako v Rakúsku, Estónsku alebo Škótsku. Otázka bude znieť: „Súhlasíte s tým, aby mal právo voliť do orgánov samosprávy obce obyvateľ obce, ktorý má v obci trvalý pobyt a najneskôr v deň konania volieb dovŕši 16 rokov veku?“
Dajme tomu, že by bolo referendum platné, väčšina za, ale poslanci v parlamente by povedali, že to nie je dobrý nápad a zákon o podmienkach výkonu volebného práva nezmenia. Oprávnený subjekt by mohol pred ústavným súdom napadnúť nesúlad zákona, ktorý by hovoril o 18 rokoch, s platnými výsledkami referenda, a ústavný súd by povedal, že zákon nie je v súlade s platnými výsledkami referenda.
K dispozícii by tiež boli ďalšie možnosti v iných konaniach, výsledok by však bol rovnaký: právna záväznosť výsledku platného referenda a rozšírenie práva voliť.
Ak by poslanci prijali ústavný zákon o skrátení volebného obdobia, je to v súlade s ústavou a mohol by takto prijatý zákon vyhlásiť za protiústavný?
Stotožňujem sa s argumentáciou českého ústavného súdu, podľa ktorej ide o ústavný zákon iba formou, nie však obsahom. Takýto ústavný zákon dočasne a účelovo suspenduje relevantné články ústavy, čo vytvára nebezpečný precedens.
Môžeme potom ústavným zákonom dočasne suspendovať právomoc ústavného súdu, ak sa nám momentálne nepáči jeho rozhodnutie? Môžeme ústavným zákonom dočasne suspendovať niektoré základné práva, ak sú prekážkou naplnenia politických cieľov? Odpoveď by mala byť jednoznačne, že nie.
Na Slovensku síce máme skúsenosť s viacerými ústavnými zákonmi, ktoré skracovali volebné obdobie v minulosti, ich súlad s ústavou však ústavný súd nemal možnosť preskúmať, pretože k tomu nedostal návrh oprávneného subjektu v príslušnom konaní.
Prihovárate sa za zmenu ústavy tak, aby bolo nespochybniteľné, že parlament si môže skrátiť štvorročné funkčné obdobie?
Ak Národná rada SR zmení ústavu tak, že jej text bude predpokladať skrátenie volebného obdobia aj cez ústavný zákon, do budúcna už takto bude môcť konať. Za takúto zmenu by som sa ale z vecného hľadiska neprihováral.
Štvorročné obdobie má svoj význam. Sú situácie, keď sa vláda a parlament musia odhodlať k nepopulárnym opatreniam, napríklad kvôli udržateľnosti verejných financií, ktoré sa ukážu ako nevyhnutné a správne až v dlhodobom horizonte. Štvorročné volebné obdobie povzbudzuje k tomu, aby sa tak urobilo na začiatku.
Ak tu ale stále bude visieť Damoklov meč predčasného skrátenia cez ústavný zákon, obávam sa, že by to mohlo viesť k zníženiu odhodlania robiť opatrenia, ktoré sú síce na začiatku nepopulárne, ale z dlhodobého hľadiska pre Slovensko potrebné.
