V utorok podvečer vo veku nedožitých 85 rokov zomrela slovenská futbalová legenda Jozef Vengloš. Smrť tejto významnej osobnosti zasiahla nielen jeho rodinu, ale aj kolegov a zverencov.
Čo pre Cristiana Ronalda počas anabázy v Manchestri United predstavoval Sir Alex Ferguson, to pre niekdajšieho kapitána slovenskej futbalovej reprezentácie Ľubomíra Moravčíka znamenal zosnulý tréner Vengloš. Ako priznal pre Webnoviny.sk, mnohokrát mu bol ako druhý otec.
Pomohol mu odraziť sa do veľkého futbalu
Keď sa v utorok večer dopočul o jeho smrti, v noci poriadne nemohol spať. „Človek niekedy potrebuje usmerniť a pán Vengloš ma v dôležitých momentoch nasmeroval na tú správnu cestu,“ spomína 55-ročný rodák z Nitry.
Ich cesty sa futbalovo prvýkrát pretli v roku 1988, keď Vengloš prevzal československú reprezentáciu. Mužstvo, v ktorom okrem Moravčíka vtedy pôsobili i ďalší Slováci – Stanislav Griga, Vladimír Weiss, Milan Luhový či Ján Kocian, postúpilo na svetový šampionát v Taliansku, kde to dotiahlo až do štvrťfinále.
Zomrel Jozef Vengloš, veľká osobnosť slovenského futbalu
Moravčík po majstrovstvách sveta prestúpil z Nitry do francúzskeho St. Étienne, čo podľa jeho slov bola aj zásluha Vengloša. „Pred majstrovstvami sveta sme mali niekoľko individuálnych rozhovorov, ktoré boli pre mňa poučné a pomohlo mi to odraziť sa do veľkého futbalu,“ vysvetľuje.
Neskôr spolupracovali pri slovenskom národnom tíme a do tretice ich vzťah tréner-hráč fungoval v škótskom Celticu Glasgow, kde Vengloš v roku 1998 priviedol Moravčíka po tom, ako mu nevyšlo pôsobenie v nemeckom Duisburgu.
„Dokonca sme boli spolu hrať za Mufuzu na majstrovstvách sveta hercov a umelcov, kde nás koučoval. Spája ma s ním veľa práce a zážitkov. Bol to vynikajúci tréner a fantastický človek,“ dodáva Moravčík.
Vystupovanie ako Ancelotti, nepotreboval zvýšiť hlas či búchať po stole
Na slovenského trénera 20. storočia v dobrom spomína aj Ján Kocian. „Bol to skvelý tréner, ale v prvom rade človek,“ vyhlásil 62-ročný rodák zo Zlatých Moraviec. Venglošovi podľa vlastných slov vďačí za veľa.
V pokročilom futbalovom veku mu dal príležitosť hrať v národnom tíme a neskôr mohol vedľa neho sedieť na reprezentačnej striedačke, keď si ho Vengloš vybral ako asistenta novotvoriacej sa slovenskej reprezentácie v roku 1993.
Ako poznamenal, Vengloš nikdy nepotreboval zvyšovať hlas či búchať po stole. Hráčom na ňom imponoval častokrát až otcovský prístup, aký spomedzi súčasných svetových top trénerov uplatňuje napríklad Talian Carlo Ancelotti.
„Okolie si vedel získať čestnosťou, skromnosťou, empatiou a pokorou. Sú to všetko charakterové vlastnosti, ktoré sa v súčasnom futbale až tak nectia,“ doplnil.
Vengloš pri československej reprezentácii viackrát vytvoril nezabudnuteľnú dvojičku s Václavom Ježkom. „Veľmi dobre do seba zapadali. Tréner Ježek bol emocionálny, vedel zvýšiť hlas… Pán Vengloš bol skôr pragmatický. Bola to veľmi dobrá futbalová dvojica,“ doplnil Kocian.
Musel strážiť kondičného kouča, medzi hráčmi bol obľúbený
Spomenutú dvojicu Vengloš – Ježek zažil aj Jozef Čapkovič. Sedemdesiattriročný Bratislavčan sa ako jediný môže pochváliť tým, že bol na ihrisku pri dvoch najväčších úspechoch československého futbalu – pri triumfe Slovana v Pohári víťazov pohárov 1969 aj pri víťazstve Československa v belehradskom finále majstrovstiev Európy 1976.
Pri Venglošovej práci mali dôležité postavenie futbalová teória a metodika. „Po nociach nespával, pretože si písal poznámky. Každý tréner má niečo svojské. Vengloš bol typ človeka, ktorý neustále rozmýšľal a vedel presadiť svoje myšlienky. Vždy chcel byť na vrchole,“ vraví Čapkovič.
Aj on priznal, že Vengloš sa medzi hráčmi tešil obľube. Ako povedal, bol kamarátsky a keď niekto za ním s niečím prišiel, vždy pomohol, porozprával sa s ním.
Čapkovič zažil aj obdobie, keď s Venglošom spolupracoval známy kondičný tréner Anton Zrubák. S úsmevom si zaspomínal, ako sa párkrát pochytili, keďže Vengloš nechcel, aby hráči podstupovali až toľko náročných cvičení.
„Tono Zrubák bol atletický tréner, ktorého heslom bolo: ´Skapeš alebo umrieš.´ Dával nám zabrať, preto ho niekto musel strážiť. A na to stráženie bol Vengloš. Musím však povedať, že tréner bol typ človeka, ktorý si vždy dal poradiť,“ zakončil Čapkovič.