Energetické úspory a tvar architektúry na bývanie
V prípade nízkoenergetických a pasívnych domov platí zásada: čo najväčší objem dostať do čo najmenšieho obalu. Čím jednoduchší tvar, tým menšia plocha obvodových konštrukcií, ktoré sú ochladzované, a tým menej energie treba na vykurovanie, aby sa tieto tepelné straty vyrovnali. Komplikované tvary nielenže zväčšujú plochu obvodových konštrukcií, ale zároveň si vyžadujú aj komplikované stavebné riešenie, pri ktorom je väčšie riziko vzniku tepelných mostov alebo nedostatočnej tepelnej ochrany plášťa. Komplikovaný tvar zároveň stavbu zbytočne predraží, čo vo výsledku predlžuje čas návratnosti investície a môže znížiť efekt, ktorý sa snažíte obmedzením nákladov na vykurovanie dosiahnuť.
Najmenšiu plochu, ktorá obalí najviac priestoru, má guľa. Možno by tak vznikla architektúra so zaujímavým vzhľadom, z dispozičného a praktického hľadiska však nie je guľa veľmi výhodná – vzniká v nej množstvo hluchých, nevyužiteľných priestorov a zároveň by sa pre náročnosť výstavby takýto dom výrazne predražil. Najvhodnejší kompromis tvaru, ceny a využiteľnosti predstavuje dom vo forme valca, kocky či ležatého kvádra, orientovaného dlhšou stranou na juh. Nízkoenergetický až pasívny dom pritom neznamená, že sa musíte vzdať priestorového komfortu a postaviť čo najmenší dom. Práve naopak, čím menšia stavba, tým ťažšie sa dosiahne štandard pasívneho domu – z tohto hľadiska je pasívny rodinný dom asi najnáročnejšou úlohou. Dôležité je pritom nájsť najvhodnejší pomer plochy obvodových konštrukcií a objemu stavby – ako najpriaznivejšie sa javia kompaktné dvojposchodové formy, naopak vyvarovať sa treba nielen tvarovo komplikovanej, ale aj rozľahlej prízemnej architektúry, kde sa plochy obvodových konštrukcií takisto neúmerne zväčšujú. Prízemný bungalov dosiahne parametre pasívneho domu iba výnimočne.
Celý článok si môžete prečítať tu.
