Prečo si stále vyberáme nesprávnych partnerov? Tento vzorec vieme zmeniť, tvrdí vzťahový kouč- ROZHOVOR

To, čo nás často priťahuje, nie je láska. Je to zranenie.

Dávid Hanc je transformačný kouč, autor knihy ON existuje! a tvorca jedného z najpočúvanejších slovenských podcastov Nastavenie mysle, ktorý má viac než 2 milióny stiahnutí. Na sociálnych sieťach sledujú jeho obsah desaťtisíce žien, ktoré v ňom nachádzajú odpovede na otázky, ktoré si možno dlho kládli len potichu.

Dávid Hanc pomáha úspešným ženám porozumieť svojim vnútorným vzorcom, zmeniť nastavenie mysle a pritiahnuť si vysnívného partnera po akom túžia – nie náhodou, ale vedome. V rozhovore rozoberáme tému, ktorú pozná veľa ľudí: „Prečo si stále vyberám tých nesprávnych?“ Odpoveď podľa neho neleží v osude, ale v nastavení, ktoré sa dá zmeniť – a v tom je kľúč k inému druhu lásky.

Mnohí ľudia hovoria: „Stále si vyberám nesprávnych partnerov.“ Čo to podľa vás vypovedá o ich vlastnom nastavení?

Keď žena opakovane hovorí, že si vyberá nesprávnych mužov, často v tom cíti vinu. Akoby urobila niečo zle. Lenže realita je iná – nejde o vedomé rozhodnutia, ale o podvedomé vzorce, ktoré v sebe nesie už roky.

Mozog si totiž nevyberá podľa toho, čo je pre nás dobré. Vyberá si podľa toho, čo pozná. A ak sa žena v detstve alebo v minulosti naučila, že láska je niečo, o čo treba bojovať, že musí niečo vydržať alebo sa stále prispôsobovať, jej myseľ si tieto pocity zapamätá ako „normálne“. A práve tieto známe pocity ju neskôr nevedome priťahujú.

To, čo je pre niekoho chaos, neistota alebo citová vzdialenosť, sa môže v jej vnútri spájať s pocitom blízkosti. Nie preto, že by to bolo skutočne blízke – ale preto, že to kedysi zažívala ako lásku.

Tak sa stane, že aj keď si žena úprimne želá lásku, istotu a porozumenie, opakovane skončí v príbehoch, ktoré jej tieto veci nedávajú. Nie preto, že by si zle vyberala, ale preto, že jej vnútorný kompas stále ukazuje smerom, ktorý už dávno prestal byť bezpečný.

Dobrá správa je, že tento kompas sa dá prestaviť. A keď žena začne rozumieť tomu, čo ju vnútri riadi – a dovolí si to zmeniť – jej výber sa postupne začne meniť tiež. Nie silou, nie snahou, ale prirodzene. Pretože už viac nepriťahuje to, čo je známe, ale to, čo je pravdivé. A v tom je celý rozdiel.

Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Čo je to v nás, čo nás priťahuje k partnerom, ktorí pre nás nie sú dobrí? Prečo si to často neuvedomujeme?

Keď si žena začne uvedomovať, že jej výber partnerov nie je náhoda, ale vzorec, začne sa pýtať: „A čo je teda ten vzorec? Prečo ma priťahuje práve niekto, kto mi ubližuje alebo kto pre mňa nie je dobrý?“

Odpoveď leží hlboko v jej minulosti – v zážitkoch, ktoré formovali jej predstavu o tom, čo je láska. Ak bolo lásky málo, ak bola podmienená, ak prišla len vtedy, keď bola poslušná alebo silná, tak sa práve tieto pocity vryli do jej nervového systému ako niečo „známe“.

Keď neskôr stretne niekoho, kto v nej vyvolá podobné napätie, neistotu alebo potrebu dokazovať svoju hodnotu – podvedome jej to pripomenie lásku. Nie tú, po ktorej túži, ale tú, ktorú zažila. A mozog si túto známosť okamžite preloží ako príťažlivosť.

Preto si to často neuvedomujeme. Pretože to, čo nás priťahuje, je v skutočnosti zranenie, nie láska. Starý známy pocit, ku ktorému sa mozog vracia, lebo ho pozná – nie preto, že by nám prospieval.

Mnohé ženy potom hovoria, že ich priťahujú „muži, ktorí nie sú dobrí“. Ale nie je to o tom mužovi. Je to o tom, že jej systém stále rozpoznáva bezpečie podľa bolesti. Až kým sa to nenaučí cítiť inak.

Práve v tejto chvíli vzniká priestor pre premenu. Keď žena pochopí, že príťažlivosť nie je pravda – len program – môže začať budovať nový vzťah sama so sebou. Taký, kde už nebude volať po pozornosti od tých, ktorí jej ju nechcú dať, ale začne byť priťahovaná k mužom, ktorí jej nič neberú… len dávajú.

Ako veľmi ovplyvňuje náš výber partnera to, aký máme vzťah sami k sebe?

To, ako sa žena pozerá sama na seba, ovplyvňuje úplne všetko – vrátane toho, akého muža si pustí do života. Nie preto, že by to robila vedome, ale preto, že jej vnútorný vzťah k sebe nastavuje hranice toho, čo bude vnímať ako lásku… a čo ako málo, ktoré si zaslúži.

Ak žena niekde v hĺbke neverí, že je dosť, môže si myslieť, že si vyberá „z lásky“, no v skutočnosti sa len podvedome usadzuje v tom, čo ladí s jej nízkou sebahodnotou. A naopak – keď má žena zdravý a pevný vzťah k sebe, muž, ktorý ju berie ako samozrejmosť, ju jednoducho nepriťahuje. Nezarezonuje. Nepustí ho dnu.

Mnoho žien hovorí, že chcú lásku. Ale pokiaľ vnútri cítia, že si ju musia najprv zaslúžiť, pritiahnu si niekoho, pri kom ju budú musieť dokazovať.

Výber partnera nie je o šťastí. Je to zrkadlo. A v tom zrkadle sa neukazuje to, čo si žena želá – ale to, čo o sebe vnútri verí. Ak verí, že musí byť dokonalá, že nesmie byť príliš citlivá, že jej túžby sú „veľa“ – potom si nájde muža, ktorý jej to všetko nevedome potvrdí.

Ale keď sa žena začne na seba pozerať novými očami… keď si dovolí uveriť, že nemusí nič hrať, nič dokazovať a už teraz je hodná lásky… Začne priťahovať takého muža, ktorý to z nej cíti. A nie je to preto, že by sa snažila viac. Ale preto, že je už iná. Už vie, kto je. A jej výber to začne odrážať.

Prečo si niektorí ľudia vnútorne myslia, že si lepší vzťah „nezaslúžia“ a ako tento postoj ovplyvňuje ich výber?

Veľa žien si to nikdy nepovie nahlas. Nikdy nepovedia: „Nezaslúžim si lásku.“ Ale cítiť to v ich správaní. V tom, s čím sa zmieria. V tom, čo si nechajú, aj keď ich to bolí.

Tento hlboký pocit „nezaslúžim si viac“ sa nezrodí len tak. Vzniká postupne. Niekedy už v detstve, keď láska bola podmienená – známkami, výkonom, správaním. Inokedy po bolestivých skúsenostiach, keď niekto, koho milovali, odišiel, sklamal alebo ich vymenil. A ten záver, ktorý si z toho ticho spravili, bol: „Asi nie som dosť dobrá. Asi si nezaslúžim viac“.

A keď si niekto vo vnútri nosí túto myšlienku,aj keď len podvedome, začne podľa nej žiť. Nevyberá si z lásky. Vyberá si z nedostatku. Zmieruje sa s málom. Ospravedlňuje správanie, ktoré by nikdy neakceptovala, keby verila, že si zaslúži viac.

Práve preto je tak dôležité nepracovať len s tým, čo žena chce. Ale aj s tým, v čo verí, že si zaslúži. Pretože jej vzťahy nikdy neprekročia tú hranicu, ktorú si v sebe nastavila ako strop.

Dobrá správa je – táto hranica sa dá posunúť. Nie cez dokazovanie, ale cez uzdravenie. Keď si žena dovolí pochopiť, že ten pocit „nie som dosť“ nie je pravda… Len starý príbeh. A keď ho prestane nosiť so sebou, prestane sa aj uspokojovať s tým, čo nie je láska – len zrkadlo jej dávnych zranení.

Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Hovoríte, že výber partnera sa dá „prestaviť v sebe“. Ako konkrétne na to?

Keď žena zistí, že jej výber partnerov sa neustále opakuje, začne sa prirodzene pýtať: „Ako to zmeniť?“ Je skvelé, ak si spraví zoznam ideálnych vlastností alebo sa naučí rozpoznávať červené vlajky – to všetko jej môže pomôcť byť vedomejšia. Ale skutočná zmena prichádza zvnútra. Nie z hlavy. Zo spôsobu, akým sa cíti vo vlastnej koži.

To, čo ju priťahuje, nie je len o vzhľade alebo správaní muža. Je to dôsledok jej vlastného vnútorného nastavenia. Ak v sebe nesie pocit, že musí niečo dokazovať, že nestačí taká, aká je alebo že lásku si treba zaslúžiť, jej mozog automaticky vyhľadáva presne také dynamiky a považuje ich za „prirodzenú príťažlivosť“.

Prvý krok teda nie je o tom, ako sa správať na rande, ale o tom, čo v sebe verí o láske. Pokiaľ žena čaká, že niekto príde a naplní jej vnútornú prázdnotu, stále bude závislá na tom, ako sa k nej muž správa. Ale keď si začne budovať zdravý vzťah sama so sebou – nie povrchne, ale hlboko – prestane sa uspokojovať s málom. Prestane podliezať svoje štandardy.

Namiesto toho začne byť priťahovaná k niečomu úplne inému. K mužovi, pri ktorom nemusí hrať žiadnu rolu. Vtedy sa jej výber zmení. Nie preto, že by sa začala viac snažiť. Ale preto, že sa vnútorne preladí. A keď sa zmení jej vnútorný svet, ten vonkajší sa len prispôsobí.

Takže ak si človek vybuduje zdravý vzťah k sebe, prejaví sa to automaticky aj v tom, koho začne priťahovať?

Áno. A často je to oveľa výraznejšie, než si ľudia uvedomujú. Keď si žena vybuduje zdravý vzťah k sebe, začne úplne inak reagovať na veci, ktoré by ju kedysi zraňovali. Už necíti potrebu vysvetľovať svoje hranice. Neospravedlňuje sa za svoje túžby. Nepotrebuje nikoho presviedčať, že si zaslúži viac. Jednoducho to z nej cítiť – v postoji, v energii, v tichu, ktoré už nie je plné napätia, ale pokoja.

A práve tento vnútorný pokoj úplne zmení jej príťažlivosť. Muži, ktorí ju kedysi dokázali zmanipulovať pár vetami, ju už neoslovujú. Situácie, v ktorých by sa kedysi stratila sama v sebe, teraz zvláda s ľahkosťou. A typ mužov, ktorých priťahuje, sa začne meniť. Nie preto, že by ich hľadala – ale preto, že je už iná.

Láska sa jej prestane javiť ako niečo, čo musí naháňať. Začne ju priťahovať to, čo s ňou ladí – pokoj, dôvera, prítomnosť. Zrazu už nepotrebuje vášeň, ktorá bolí, ale spojenie, ktoré uzdravuje. To je tá najkrajšia zmena. Keď žena začne priťahovať lásku, ktorá je v súlade s jej vlastným vnútrom. A prestane volať po niekom, kto by ju „zachránil“. Pretože už je doma – sama v sebe.

Ako žena zistí, že už nie je tou, ktorá si kedysi vyberala toxické vzťahy?

Tá zmena sa nedá zmerať číslom, ale dá sa cítiť. A čo je zaujímavé, ako prvé si to často nevšimne vo vzťahu k mužom, ale v bežných každodenných situáciách.

Zrazu jej už nie je komfortné zmenšovať sa, len aby si niekoho udržala. Neospravedlňuje sa za svoje pocity. Necíti potrebu odpovedať na každú správu okamžite zo strachu, že odíde. Už sa jej nechce „zachraňovať“ niekoho, kto nevie čo chce. Zistila, že radšej bude chvíľu sama, ako s niekým, pri kom sa cíti osamelo. To sú tie tiché znaky, že niečo v nej dozrelo. Že už nevychádza z bolesti, ale z pokoja.

A keď sa objaví nový muž, sleduje v sebe iné veci ako predtým. Už ju nepriťahuje len adrenalín a motýle v bruchu. Sleduje, ako sa pri ňom cíti. Či sa môže uvoľniť. Či môže dýchať. Či nemusí nič predstierať. A ak to tam nie je, neprehovára samu seba, že „možno sa to zmení“. Jednoducho vie, že toto už nie je pre ňu. Nie z hnevu, ale z rešpektu k sebe.

Práve v tom je tá najväčšia zmena. Nejde o to, že stretne ideálneho muža. Ide o to, že sa už nedokáže tváriť, že „málo“ je dosť. A práve vtedy sa stáva ženou, ktorú zdravý a zrelý muž prirodzene rozpozná a vyberie si ju.

Ilustračné foto: www.gettyimages.com

Mnohé ženy si už uvedomia, že nechcú ďalej opakovať tie isté vzorce, ale nevedia, ako z toho von. Čo by ste im odkázali v tomto bode?

To, že si žena prizná, že sa vo vzťahoch točí v kruhu, je bod zlomu. Nie slabosť. Práve naopak – odvaha. Lebo uvedomiť si, že niečo v mojom nastavení nefunguje, je prvý krok k zmene. Ale prirodzene potom prichádza otázka: „A čo teraz?“

Najčastejšia chyba, ktorú v tej chvíli mnohé ženy urobia, je tá, že chcú len „prestaviť správanie“. Prestanú písať prvé, budú čakať, nastavovať hranice, skúšajú nové pravidlá. Ale pod povrchom beží stále ten istý program: „Musím si lásku zaslúžiť. A kým sa nezmení tento program, všetky techniky budú len náplaste.

Ak chce žena naozaj zmeniť to, koho priťahuje a čo vo vzťahoch zažíva, potrebuje ísť na to opačne, ako bola doteraz zvyknutá.
Nie riešiť mužov, ale pozrieť sa, čo v nej verí, že toto je láska.
Nie opravovať svoje správanie, ale prepísať svoj obraz o sebe.
Nie zvyšovať štandardy navonok, ale nastaviť ich vnútri – v tom, čo dovolí a čo už nie.

Táto zmena nie je rýchla. Ale je radikálna. Pretože keď si žena začne vedome vytvárať novú identitu – ženy, ktorú si muž váži, vyberie si ju a chce s ňou budovať život – začne ju aj priťahovať. Nie preto, že by sa naučila nejaký trik. Ale preto, že to, kým je, už zrazu nepasuje k starým scenárom. A vtedy sa veci začnú diať úplne inak. Nie preto, že sa zmenil svet. Ale preto, že sa zmenilo jej vnútro.