BELEHRAD 24. marca (WEBNOVINY) – Srbsko si v sobotu pripomína začiatok leteckého útoku vojsk Severoatlantickej aliancie (NATO) proti režimu vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča.
Intervencia spojencov, ktorá sa začala 24. marca, viedla na jednej strane k zastaveniu etnických čistiek zo strany srbských ozbrojených zložiek v Kosove, na druhej strane však v konečnom dôsledku pomohla k vyhláseniu Kosova za samostatný štát. Intervencia NATO v Srbsku sa uskutočnila bez predchádzajúceho mandátu Bezpečnostnej rady OSN.
Bombardovanie, ktoré trvalo 78 dní, zrovnalo so zemou viaceré srbské strategické objekty, za obeť im však padlo aj množstvo škôl, nemocníc ako aj budova celoštátnej televízie. Organizácia Human Rights Watch hovorí o asi 500 obetiach na životoch, srbské úrady stanovili počet mŕtvych na 2500. Vyše 12-tisíc ľudí utrpelo zranenia.
Obrazom: Srbsko spomína na obete bombardovania
Srbsko si v sobotu pripomína 13. výročie začiatku leteckého útoku vojsk NATO proti režimu vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Intervencia spojencov trvala takmer 80 dní. Útoky začali po tom, ako Miloševič nepodpísal mierovú dohodu, ktorá by ukončila etnické čistky Albáncov. Bombardovanie zrovnalo so zemou viaceré srbské strategické objekty, za obeť im však množstvo škôl, nemocníc aj budova celoštátnej televízie. Organizácia Human Rights Watch hovorí o asi 500 obetiach na životoch, srbské úrady stanovili počet mŕtvych na Foto: SITA, AP
Srbsko si v sobotu pripomína 13. výročie začiatku leteckého útoku vojsk NATO proti režimu vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Intervencia spojencov trvala takmer 80 dní. Útoky začali po tom, ako Miloševič nepodpísal mierovú dohodu, ktorá by ukončila etnické čistky Albáncov. Bombardovanie zrovnalo so zemou viaceré srbské strategické objekty, za obeť im však množstvo škôl, nemocníc aj budova celoštátnej televízie. Organizácia Human Rights Watch hovorí o asi 500 obetiach na životoch, srbské úrady stanovili počet mŕtvych na Foto: SITA, AP
Srbsko si v sobotu pripomína 13. výročie začiatku leteckého útoku vojsk NATO proti režimu vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Intervencia spojencov trvala takmer 80 dní. Útoky začali po tom, ako Miloševič nepodpísal mierovú dohodu, ktorá by ukončila etnické čistky Albáncov. Bombardovanie zrovnalo so zemou viaceré srbské strategické objekty, za obeť im však množstvo škôl, nemocníc aj budova celoštátnej televízie. Organizácia Human Rights Watch hovorí o asi 500 obetiach na životoch, srbské úrady stanovili počet mŕtvych na Foto: SITA, AP
Srbsko si v sobotu pripomína 13. výročie začiatku leteckého útoku vojsk NATO proti režimu vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Intervencia spojencov trvala takmer 80 dní. Útoky začali po tom, ako Miloševič nepodpísal mierovú dohodu, ktorá by ukončila etnické čistky Albáncov. Bombardovanie zrovnalo so zemou viaceré srbské strategické objekty, za obeť im však množstvo škôl, nemocníc aj budova celoštátnej televízie. Organizácia Human Rights Watch hovorí o asi 500 obetiach na životoch, srbské úrady stanovili počet mŕtvych na Foto: SITA, AP
Srbsko si v sobotu pripomína 13. výročie začiatku leteckého útoku vojsk NATO proti režimu vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Intervencia spojencov trvala takmer 80 dní. Útoky začali po tom, ako Miloševič nepodpísal mierovú dohodu, ktorá by ukončila etnické čistky Albáncov. Bombardovanie zrovnalo so zemou viaceré srbské strategické objekty, za obeť im však množstvo škôl, nemocníc aj budova celoštátnej televízie. Organizácia Human Rights Watch hovorí o asi 500 obetiach na životoch, srbské úrady stanovili počet mŕtvych na Foto: SITA, AP
Aliancia začala nálety 24. marca 1999 o 19:30 stredoeurópskeho času po tom, ako režim autokratického juhoslovanského prezidenta Miloševiča odmietol pristúpiť na mierovú dohodu, ktorá by ukončila tvrdé zákroky proti albánskym separatistom v Kosove.
Útoky sa skončili 9. júna 1999 podpísaním dohody v macedónskom meste Kumanovo a prijatím Rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1244. Po viacerých neúspešných diplomatických intervenciách sprostredkovali politické riešenie krízy v krajine vtedajší fínsky prezident Martti Ahtisaari a bývalý ruský premiér Viktor Černomyrdin. Prezident Miloševič následne súhlasil s návrhom, aby medzinárodné spoločenstvo poslalo na územie Kosova mierové jednotky. Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť, ktorú však Srbsko stále odmieta uznať.
