BRATISLAVA 11. novembra (WEBNOVINY) – Branecký sa narodil 31. marca 1882 v Skalici (vtedy Uherská Skalica). Gymnaziálne štúdiá (1895 – 1903) absolvoval v Skalici, Levoči a Váci. Maturoval v Kečkeméte v roku 1903. Ešte počas gymnaziálnych štúdií sa prihlásil k piaristom. Za kňaza bol vysvätený v roku 1907. Potom pokračoval v štúdiách teológie a filozofie v Budapešti, ktoré zavŕšil v roku 1917. Od roku 1917 pôsobil na piaristickom gymnáziu v Trenčíne, kde sa stal rektorom, a tiež na Obchodnej akadémii. Od roku 1934 bol provinciálom slovenských piaristov a mal veľké zásluhy na reorganizácii a pozdvihnutí piaristického rádu. Hneď po prevrate v roku 1919 spoluzakladal miestny odbor Matice slovenskej v Trenčíne i miestny odbor Orla – katolíckej mládežníckej organizácie.
Braneckého činnosť a aktivita bola podľa historika ústavu pamäti národa mnohostranná. „Bol kňazom, vynikajúcim kazateľom, pedagógom, publicistom, vychovávateľom a organizátorom, človekom so silným sociálnym cítením. Najväčšiu popularitu a známosť mu však vyniesla spisovateľská činnosť,“ povedal lacko pre agentúru SITA. Jeho historické a historizujúce literárne i dramatické diela s tematikou Trenčína a okolia boli všeobecne známe, čítané najmä mladými, ba z niektorých sa stali, dnešnými slovami, bestsellery. „Trenčianskemu pátrovi sa tak podarilo to, čo nedokáže väčšina dnešných historikov – podávať dejiny zrozumiteľným a pútavým spôsobom,“ povedal Lacko pričom z jeho bohatej tvorby uviedol Vianoce chudobného žiaka (1920), Veselá kuchyňa (1922), Zo starého Trenčína (1926), Fráter Johannes (1929), Keď rumy ožijú (1931), Z tisícročia (1943) a i. Za dielo Poklady Matúša Čáka (1935) dostal Štefánikovu cenu Slovenskej krajiny.
Branecký podľa Lacka ovplyvnil mnohých príslušníkov mladšej generácie slovenskej inteligencie. Medzi nich patrí aj jeden z najväčších slovenských historikov Matúš Kučera, ktorý konštatoval, že práve pod vplyvom historizmu trenčianskeho gymnázia u neho zvíťazila pátrova myšlienka „jak sú dejiny pekné, jak je história zaujímavá“.
Po obnovení Československa v roku 1945 bolo piaristické gymnázium poštátnené a Branecký postupne odstavený. „V období československého stalinizmu nebolo miesta pre nič slovenské, katolícke, a už vôbec nie pre výnimočné osobnosti, medzi aké páter nepochybne patril. V roku 1959 musel odísť z Trenčína do Pezinku, kde v roku 1962 v ústraní umrel. Pochovaný bol však v Trenčíne – v jeho druhom „rodisku“, kde strávil 42 činorodých rokov v práci,“ povedal historik. Jeho dielo na dlhé desaťročia, vlastne podnes, ostalo podľa neho marginalizované a pamiatka ignorovaná. „Branecký preto patrí k osobnostiam, voči ktorým ma Slovensko veľkú podlžnosť,“ dodal.
SITA
