Slovensko, ako aj Česká republika si dnes pripomínajú 54. výročie okupácie vojskami Varšavskej zmluvy. V noci z 20. na 21. augusta 1968 totiž na územie vtedajšieho Československa vtrhli vojská Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky.
Hoci vojská ostatných štátov Varšavskej zmluvy sa z územia ČSSR neskôr stiahli, ZSSR v Československu rozmiestnil svoje vojská. Tie sa nakoniec stiahli až v roku 1991.
Politika normalizácie
Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.
Čaputová: Po 54 rokoch od invázie stojíme proti masívnej propagande, šíreniu lží a nenávisti
Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.
Mŕtvi aj zranení
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.
Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.