8.mája 1945 o 23.01 vstúpila do platnosti kapitulácia Nemecka a v Európe sa skončil sa najväčší a najkrvavejší vojnový konflikt v ľudských dejinách – Druhá svetová vojna.
Bezpodmienečná nemecká kapitulácia sa podpisovala dvakrát a predchádzal jej pokus nemeckého vedenia ukončiť boje iba na západnej fronte a pokračovať v bojoch na východe.
Po Hitlerovej samovražde 30. apríla 1945, kapitulácii nemeckých vojsk v Taliansku 2. mája a na severnom úseku západnej fronty 4. mája nové nacistické vedenie na čele s prezidentom Karlom Dönitzom (v tejto funkcii vydržal 23 dní) vyslalo na veliteľstvo spojeneckých expedičných síl vo francúzskom Remeši delegáciu s návrhom na zloženie nemeckých zbraní na západe a pokračovanie v bojoch na východnej fronte.
Vrchný veliteľ spojeneckých expedičných síl generál Dwight Eisenhower však návrh na separátnu kapituláciu zmietol zo stola a trval na bezpodmienečnej kapitulácii nemeckých ozbrojených síl na všetkých frontoch. Následne 6. mája 1945 večer priletel do Remeša zástupca náčelníka vrchného velenia Wehrmachtu generál Alfred Jodl s poverením podpísať bezpodmienečnú kapituláciu. Jodl prišiel s jedinou podmienkou a to so 48 hodinovým odkladom platnosti kapitulácie, aby vznikol priestor na vydanie rozkazov jednotkám.
Nemecká kapitulácia bola podpísaná 7. mája popoludní s platnosťou od 23. hodiny ďalšieho dňa. Dokument o kapitulácii podpísal za Sovietsky zväz náčelník sovietskej vojenskej misie v Remeši generál Susloparov, ktorý však pre krátkosť času a výpadok spojenia nemal na tento akt súhlas nadriadených. Do textu dokumentu, tak bol pridaný článok, ktorý umožňoval dodatočný ceremoniál nemeckej kapitulácie.
Na druhý deň sa tak v Berlíne uskutočnil nový podpis nemeckej kapitulácie, tentoraz za účasti najvyšších vojenských predstaviteľov zúčastnených strán. Na texte kapitulácie, ani termíne jej platnosti sa však už nič nezmenilo. Druhá svetová vojna v Európe preto oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01. Podľa moskovského času však už bol ďalší deň a v Sovietskom zväze tak vzhľadom na tento časový posun vyhlásiliza Deň víťazstva 9. máj.
Druhá svetová vojna svojim globálnym rozsahom, počtom obetí, i rozsahom materiálnych a kultúrnych škôd bola najničivejším vojnovým konfliktom ľudskej histórie. Jeho špecifikom je dovtedy nebývalý dopad na civilný sektor a ambície agresorov zlikvidovať celé etniká. Vojenské obete tvoria menšinu tých, ktorí zahynuli počas konfliktu.
Počas 2. svetovej vojny zahynulo viac ako 62 miliónov ľudí, z toho 40 miliónov tvoria civilné obete. Takmer 6 miliónov z nich boli obete židovského holokaustu.
Poľsko prišlo v konflikte o 5,6 milióna ľudí (16% predvojnovej populácie), Sovietsky zväz o 23,2 milióna ľudí (14% populácie) a Nemecko o 7,5 milióna (11%). Čínu stála Japonská agresia 10 miliónov životov z toho 7 miliónov civilistov.
Ako sa začala Druhá svetová vojna
Prvou kapitolou globálneho konfliktu bolo koordinované napadnutie Poľska Nemeckom, Slovenskom 1. septembra 1939 a následne Sovietskym zväzom 17. septembra.
Ako Slováci vnímali začiatok II. svetovej vojny? (rozhovor)
Bezprostrednú pôdu pre napadnutie Poľska vytvorila zmluva o neútočení, ktorú uzavreli 23. augusta 1939 Nemecko a Sovietsky zväz. V ďalších dňoch k nej vznikli tajné dodatky, v ktorých si nacistická a komunistická diktatúra rozdelili sféry vplyvu v Európe, vrátane rozdelenia územia Poľska. Dohoda je známa ako pakt Ribbentrop – Molotov.
2. svetová vojna - Zlomové udalosti krvavého globálneho konfliktu
Nadránom 1. septembra 1939 napadli nemecké jednotky Poľsko. Vojenské operácie sa začali útokom na polostrov Westerplatte pri prístavnom meste Gdaňsk. Koordinovane s nemeckými jednotkami zaútočili na Poľsko z juhu aj tri divízie armády Slovenského štátu s vyše 51-tisíc vojakmi, na ktorých čele stál generál Ferdinand Čatloš.
Dobrú pôdu pre tento krok vytvorili napäté vzťahy už od 20-tych rokov, kedy Slovensko muselo Poľsku odstúpiť 27 dedín na Orave a Spiši a ďalšie stovky kilometrov štvorcových pripojilo Poľsko k svojmu územiu v roku 1938 a nemecký prísľub pričleniť sporné územia k Slovensku.
Za mesiac bolo Poľsko na kolenách
Neskoro zmobilizovaná a slabšie vyzbrojená poľská armáda (cca 950-tisíc vojakov) nedokázala odolávať nemeckej presile (1,5 milióna vojakov) ani taktike, ktorá si vyslúžila názov blesková vojna. Veľká Británia, Francúzsko a Austrália síce formálne vyhlásili 3. septembra 1939 Nemeckej ríši vojnu, ale akúkoľvek reálnu pomoc neboli schopní Poliakom poskytnúť.
Ďalšiu ranu kolabujúcej poľskej obrane zasadil Sovietsky zväz, ktorý 17. septembra s polmiliónovou armádou zaútočil z východu.
Varšava kapitulovala 28. septembra 1939 a poľská vláda sa uchýlila do exilu. Posledné poľské jednotky sa vzdali 5. októbra.
Západná časť Poľska sa pod názvom Generálny gouvernement stala 8. októbra súčasťou Nemeckej ríše. Východná časť sa začlenila do Sovietskeho zväzu. Sporné oblasti Oravy a Spiša priznali Slovensku a okolie mesta Vilno pripadlo Litve, ktorá sa ale sama zakrátko stala obeťou sovietskej okupácie.
Krutosť voči civilnému obyvateľstvu a vojnové zločiny
Nemci postupovali pri obsadzovaní Poľska s neobyčajnou krutosťou a od samého začiatku sa útokmi na civilné ciele dopúšťali vojnových zločinov. Úplne vybombardovali viacero miest, vrátane približne desiatich percent Varšavy. Bombardovali kolóny utečencov, vraždili vojnových zajatcov, vyvraždili a vypálili okolo 400 dedín.
Do konca októbra 1939 nacisti urobili v Poľsko takmer 800 hromadných popráv vojnových zajatcov. V tomto období zahynulo 20- až 24-tisíc Poliakov. V krátkom čase sa k nim pripojilo približne 40-tisíc príslušníkov elít a intelektuálov.
Osobitnou kapitolou boli vytváranie priestoru germanizáciu – k tomu patrilo ničenie dedín, vysídľovanie celých oblastí, ktoré sa dotklo približne 2,5 milióna Poliakov, okolo 200-tisíc detí odvliekli nacisti do Nemecka na „ponemčenie“. Viac ako tri milióny Poliakov boli nasadené na otrocké práce v Nemecku.
Celkovo zahynulo počas nemeckej okupácie najmenej 5,6 milióna poľských občanov (približne 16% z predvojnovej populácie Poľska. Z nich približne 400 tisíc vojakov a 2,2 milióna civilistov. Osobitnou skupinou sú tri milióny poľských Židov, zlikvidovaných počas židovského holokaustu.
Režim v Sovietmi okupovanej časti Poľska zodpovedal stalinskému teroru, ktorý panoval v celom Sovietskom zväze. Najznámejším vojnovým zločinom proti Poliakom je vyvraždenie približne 26-tisíc zajatých poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie v Katynskom lese v roku 1940. Sovietsky zväz oficiálne priznal zodpovednosť za tento masaker až v roku 1990.
